== Richard Nixon (vo funkcii 1969-1974) ==
Richard Nixon (9. januára 1913) bol jediným americkým prezidentom, ktorý rezignoval na svoj post. Stalo sa tak v dôsledku odpočúvacieho škandálu vo washingtonskom hotelovom komplexe Watergate a pokusu Nixonovej administratívy zatajiť, že sa na tejto akcii podieľala. Nixon opustil Biely dom 9. augusta 1974, no mnohí žiadali jeho potrestanie. Jeho nástupca, dovtedajší viceprezident Gerald Ford mu napokon 8. septembra 1974 udelil "úplnú, slobodnú a absolútnu" milosť, ktorá znemožnila jeho ďalšie stíhanie. Nixon reagoval slovami: "Žiadne slová nedokážu opísať hĺbku mojej ľútosti a bolesti v trápení, ktoré spôsobili moje chyby v prípade Watergate národu a prezidentskému úradu - národu, ktorý tak hlboko milujem, a inštitúcii, ktorú si tak veľmi vážim."
Nixon sa usadil v New Yorku. Jeho finančnú situáciu vylepšovali početné rozhovory, keďže začiatkom roka 1975 mal na účte v banke len 500 dolárov. V roku 1978 vydal pamäti, prvú z desiatich kníh, ktoré napísal v dôchodku. V roku 1980 podporoval republikánskeho kandidáta Rolanda Reagana, venoval sa písaniu, verejným prednáškam a stretával sa so štátnikmi celého sveta. Zomrel 22. apríla 1994.
== Gerald Ford (1974-1977) ==
Gerald Ford (14. júla 1913) nebol zvolený ani do funkcie viceprezidenta, ani prezidenta - stal sa ním po Nixonovej rezignácii. Ako prezident kandidoval vo voľbách v roku 1976, porazil ho však Jimmy Carter. Mnohí Fordovi vyčítali, že Nixonovi udelil milosť, po jeho odchode z Bieleho domu však táto polemika utíchla a Carter mu vo svojom inauguračnom prejave poďakoval za všetko, čo urobil pre ozdravenie krajiny. Ford sa spriatelil so svojím nástupcom Carterom a obaja štátnici s manželkami sa často navštevovali. Veľkou Fordovou vášňou bol golf. Právnička Martha Griffithsová naňho spomínala: "Počas jeho pôsobenia v Bielom dome pán Ford nikdy nepovedal nič nečestné ani polopravdivé, nikdy nezahmlieval a nepočula som ho povedať ani jedno nevľúdne slovo." Jeho manželka Betty Fordová otvorene hovorila o svojom ochorení na rakovinu prsníka aj o svojej závislosti od alkoholu. Gerald Ford zomrel 26. decembra 2006 ako 93-ročný.
== Jimmy Carter (1977-1981) ==
Jimmy Carter (1. október 1924) sa po skončení funkčného obdobia angažoval v diplomacii - napríklad v prospech Američanov zadržaných v zahraničí -, býval tiež pozorovateľom zahraničných volieb. V roku 1982 sa stal profesorom na univerzite Emory v Atlante. Venoval sa charite, s manželkou spolupracoval s neziskovou organizáciou Habitat for Humanity (HfH). Prezident Bill Clinton mu 9. augusta 1999 udelil najvyššie americké civilné vyznamenanie, Prezidentskú medailu slobody (Medal of Freedom).
V roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier za svoj podiel na mierovom riešení niektorých konfliktov (dohoda z Camp Davidu medzi Egyptom a Izraelom, dohoda o Panamskom prieplave, nadviazanie diplomatických stykov s Čínou a pokračovanie rozhovorov o obmedzení strategických zbraní so Sovietskym zväzom SALT II). Verejne sa vyslovoval proti trestu smrti. V septembri tohto roku bol dokončený dokumentárny film s názvom Jimmy Carter: Rock & Roll President.
== Ronald Reagan (1981-1989) ==
Ronald Reagan (6. február 1911) sa po ukončení druhého funkčného obdobia usadil na ranči v Kalifornii a ďalej sa angažoval vo verejnom živote. Ako prezident bol zranený pri pokuse o atentát 30. marca 1981, druhý raz ho napadol demonštrant počas verejného prejavu 13. apríla 1992. Bol známy zmyslom pre humor a dokázal sa baviť aj na svoj účet. O svojej profesii napríklad povedal: "Politika nie je zlé povolanie. Keď uspejete, má to veľa výhod. A keď sa zdiskreditujete, vždy ešte môžete napísať knihu."
Príležitostne verejne vystupoval; v roku 1990 mu vyšli pamäti pod názvom An American Life (Americký život). Do ústrania sa stiahol potom, ako 5. novembra 1994 v liste verejne oznámil, že mu diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. Zomrel 5. júna 2004 vo svojom dome v Kalifornii, v losangeleskej štvrti Bel-Air. Jeho manželka, populárna Nancy Reaganová, ho prežila o 12 rokov, zomrela 6. marca 2016 ako 104-ročná.
== George Bush starší (1989-1993) ==
George Bush (12. mája 1924 - 30. novembra 2018) pôsobil ako poradca spoločnosti The Carlyle Group, predniesol tiež množstvo platených prejavov. Svojich synov - Georgea W. Busha, guvernéra Texasu, a Jeba Busha, ktorý bol guvernérom Floridy - vyzval, aby sa nebáli povedať: "V tejto veci nesúhlasím so svojím otcom. Úprimne si myslím, že sa otec v tomto mýlil."
V roku 2013 si oholil hlavu, aby tak vyjadril solidaritu synovi jedného z členov svojej ochranky, ktorý ochorel na leukémiu.
Napriek nezhodám so svojim nástupcom Billom Clintonom sa s ním nakoniec spriatelil a v roku 2015 založili spoločne nadáciu na pomoc obetiam postihnutým hurikánom Katrina (The Bush-Clinton Katrina Fund). Podporoval svojho syna Goergea W. Busha v prezidentskej kampani, no nezúčastňoval sa na verejných vystúpeniach. Zdržanlivo sa vyjadroval aj k politike. Zomrel 30. novembra 2018, sedem mesiacov po svojej manželke, obľúbenej Barbare Bushovej.
== Bill Clinton (1993-2001) ==
Bill Clinton (19. augusta 1946) sa venuje práci vo svojich nadáciách Clinton Foundation a Clinton Global Initiative. V novembri 2004 otvoril v arkansaskom Little Rocku prezidentské centrum nesúce jeho meno. Počas primárok v roku 2008 kritizoval Baracka Obamu - ktorý mu však v roku 2013 udelil Prezidentskú medailu slobody USA (Medale of Freedom).
Clinton bol štyri razy nominovaný na cenu Grammy - dvakrát toto ocenenie aj získal: v roku 2004 ako jeden z hosťujúcich rozprávačov v rozprávke Sergeja Prokofjeva Peter a vlk, v roku 2005 za najlepší album hovoreného slova My Life (Môj život).
V júli 2016 Clinton vystúpil s prejavom vo Filadelfii na zjazde Demokratickej strany, na ktorom delegáti potvrdili jeho manželku a ministerku zahraničných vecí USA Hillary Clintonovú (2009-2103) ako prezidentskú kandidátku strany vo voľbách v roku 2016. Clinton trpí ischemickou chorobou srdca a lekári mu voperovali bypass.
== George W. Bush (2001-2005)==
George W. Bush (6. júla 1946) vydal 9. novembra 2010 svoje spomienky pod názvom Decision Points (Okamihy rozhodnutia). Hoci sa k svojmu nástupcovi vyjadroval zdržanlivo, v roku 2011 ho kritizoval za stiahnutie amerických vojakov z Iraku. V roku 2013 sa s manželkou Laurou a prezidentom Obamom a jeho ženou Michelle zúčastnil na pietnej spomienke na juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu. Bush tiež 11. novembra 2014 vydal životopis svojho otca.
George W. Bush nesúhlasil s nomináciou Donalda Trumpa a vo voľbách v roku 2016 zaňho nehlasoval. Spolu s manželkou Laurou nechali svoje prezidentské hlasovacie lístky nevyplnené. Na Trumpovej inaugurácii sa však zúčastnili.
Bushovou záľubou je maľovanie; vytvoril portréty politikov, napríklad britského premiéra Tonyho Blaira či ruského prezidenta Vladimira Putina. Vo februári 2017 vydal Bush knihu svojich vlastných portrétov veteránov (Portraits of Courage).
== Barack Obama (2009-2017) ==
Barack Obama (4. augusta 1961) získal 9. októbra 2009 - teda ešte na počiatku svojho funkčného obdobia - Nobelovu cenu mieru. Verejne aktívny ostal aj po odchode z funkcie. S manželkou Michelle Obamovou podpísali 22. mája 2018 dohodu o výrobe dokumentárneho seriálu pre Netflix s názvom Becoming (Môj príbeh) - podľa rovnomennej autobiografie Obamovej manželky. V máji 2020 Obama kritizoval prezidenta Trumpa za zvládanie pandémie nového druhu koronavírusu a jeho reakciu na krízu označil za "absolútnu chaotickú katastrofu".
V tohtoročných amerických voľbách podporuje Joea Bidena, čo avizoval už na svojom videu zo 14. apríla 2020.
