Informoval o tom spravodajský portál Novinky.cz.
Slovo "mohr", od ktorého je názov ulice odvodený, je totiž zastarané pomenovanie pre obyvateľov severnej Afriky (Mauri), no v stredoveku sa používalo aj ako všeobecné označenie ľudí s tmavšou farbou pleti. V súčasnosti sa stále vyskytuje v názvoch niektorých ďalších ulíc, a to napriek tomu, že je pripomienkou rasistických postojov voči černošskému obyvateľstvu.
O premenovanie ulice sa usiloval i historik Christian Kopp z organizácie Berlin Postkolonial. "Názov vznikol v stredoveku, keď tu žili maloleté černošské deti, čo slúžili na brandenburskom a potom na pruskom dvore. Ale ony sem pochopiteľne neprišli dobrovoľne, kúpili ich na trhoch v Amsterdame alebo v Londýne," vysvetľuje.
Z Mohrenstraße sa v budúcnosti stane Anton-Wilhelm-Amo-Straße a nové meno dostane aj stanica metra. Novým názvom si mesto uctí otroka, z ktorého sa v 18. storočí stal významný nemecký filozof.
"Na to, že išlo pôvodne o otroka, ide samozrejme o úplne mimoriadny príbeh. Hovoril šiestimi jazykmi a bol mimoriadne vzdelaný. Nový názov ulice bude otrokárstvo pripomínať prostredníctvom konkrétnej osoby, na ktorú môže byť černošská komunita hrdá," približujú miestni činitelia.
"Rasizmus je súčasťou každodenného života, nájdete ho vo všetkých vrstvách spoločnosti. Nejde len o osobné spory nejakých jednotlivcov, oveľa väčším problémom je, že sa tieto názory šíria aj v štátnych štruktúrach. Je nutné, aby to všetci zúčastnení začali brať vážne a jednotlivé kauzy prestali označovať za nejaké ojedinelé prípady," vysvetľuje Tahir Della z nemeckej Iniciatívy ľudí tmavej pleti.