Premiér Matovič tvrdí, že štúdia z Česka je pozitívna. „Očakávali sme 30 % senzitivitu na celom Slovensku v porovnaní s PCR testami. Zmysel robiť antigénové testy je dvakrát väčší, ako keď sme do toho išli. Motol hovorí, že dokážeme nájsť 67 % tých, ktorých by našli PCR testy. Pre nás je to mimoriadne cenný argument na to, že celoplošné testovanie má zmysel. Čím viac máte vírusovej nálože v sebe, tak tým je test presnejší. Je to veľmi efektívny predpoklad, ako identifikovať pozitívnych ľudí,“ vysvetlil Matovič.
Pre koho platí a neplatí sloboda pohybu
- človek musí mať negatívny antigénový test z plošného testovania alebo PCR test od 29.10. do 1. novembra
- povinné zostávajú rúška v exteriéri, zatvorené fitnescentrá aj interiéry reštaurácií
- voľne sa možno pohybovať po meste či obci, ísť do ktoréhokoľvek obchodu či ku kaderníkovi
- ľudia, ktorí nemajú žiadny test, nemôžu ísť do zamestnania, môžu ísť do najbližších potravín či k lekárovi alebo drogérie
- bez testu sa môžete zúčastniť aj pohrebu či sobáša alebo sa starať o blízkeho príbuzného
- bez testu možno odprevadiť dieťa do školy, venčiť psa do 100 metrov od domu, alebo sa mu nemusia podrobiť deti do 10 rokov
- výnimky na testovanie sa vzťahujú aj na ľudí so stredne ťažkým a ťažkým mentálnym postihnutím, autistov, ľudí s narušenou imunitou či onkologických pacientov - potrebné potvrdenie od lekára
Štúdia potvrdila, čo sme očakávali
Pavol Jarčuška, infektológ
- Súčasnú epidémiu koronavírusovej infekcie môžeme zvládnuť len kombináciou primeranej formy lockdownu a rozumnej testovacej stratégie. Najmä v rizikových regiónoch je potrebné otestovať čo najväčší počet obyvateľov. Nutné sú aj ďalšie opatrenia, najmä trasovanie s dôkladným záchytom kontaktov. Štúdia, ktorá je prezentovaná, dokázala, že vo všeobecnej populácii bola falošná negativita antigénových testov mierne vyššia ako 30 %. Avšak u pacientov, ktorí majú navyššiu vírusovú nálož a predpokladáme, že sú výrazne rizikovejší z hľadiska prenosu infekcie, bola falošná negativita v tejto štúdii, podobne ako v iných štúdiách nízka - iba 7 %. Štúdia len potvrdila fakt, že antigénové testy sú najpresnejšie u pacientov s vysokou vírusovou náložou.
Slovenská lekárska komora v stredu vyzvala vládu, aby zvážila celoplošné testovanie. „Bude nás mať kto a s čím po skončení plošného testovania vyšetriť, ak sa nakazia zdravotníci, ktorí budú testovať? Na mnohé otázky nemáme ešte ani dne, žiadne odpovede,“ povedal prezident komory Marián Kollár.
Dodáva, že nie je doba, aby sme robili veci, ktoré nemajú zásadný vplyv na zvládnutie pandémie v tomto období a už vôbec by sme nemali robiť veci, ktoré zdravotníkom odčerpávajú sily. Kollár povedal, že sa nebude zúčastňovať krízového štábu. „Ak odborníci nemajú medzi politikmi žiadne postavenie a vôbec sa nehľadí na ich názor, tak nie je dobré mariť čas a energiu niekde, kde nie ste prínosom. Toto je politická akcia, nie odborná,“ uzavrel.
Matovič na vyhlásenie reagoval prudko. Premiér sa chytil lekára, ktorý bol po boku prezidenta komory Kollára, a vyhlasoval už vyvrátené tvrdenia o úmrtnosti na koronavírus. Prirovnával ju totiž k chrípke. Matovič reagoval, že mu to „vybilo poistky“ a varuje pred šírením podobných hoaxov a neprávd. „Pán prezident lekárskej komory, ktorý dnes šíril blud, že COVID je chrípka, bol celý čas prítomný na zasadnutí krízového štábu. Neregistrujem, že sa jeho ruka pri hlasovaní o testovaní zdvihla proti.“
Skutočná smrtnosť koronavírusu závisí od veku pacienta a výrazne sa zvyšuje s vyšším vekom. Už pre ľudí nad 50 rokov je oveľa vyššia ako chrípka a alarmujúca pre pacientov nad 70 rokov. Z hospitalizovaných ľudí pritom na koronavírus v nemocnici umiera 2,4 % vo vekovej kategórii 18 - 49, 10 % nad 50 rokov a 26 % ľudí nad 65 rokov. Problémom tiež je, že v nemocniciach nie sú miesta a personál na iné ochorenia.
