Trestného činu sa dopúšťajú aj riadiaci pracovníci, ktorí takýto pokyn vykonávajú voči zamestnancom. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú v súvislosti s množiacimi sa svedectvami o neštandardných praktikách niektorých firiem vypracovala mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP). V tlačovej správe o tom informoval riaditeľ inštitútu Peter Weisenbacher.
Podľa programovej riaditeľky IĽP Aleny Krempaskej organizácia dostala desiatky podnetov ako zamestnávatelia, od regionálnych firiem až po nadnárodné korporácie, rôznymi spôsobmi vyvíjajú nátlak na zamestnancov. Ďalšie podnety podľa Krempaskej riešia odborové zväzy a iné mimovládne organizácie.
„Pri trestnom čine vydierania nejde len o vyhrážku násilím, ale aj o vyhrážku pod hrozbou inej ťažkej ujmy,“ vysvetlil právnik Daniel Grejták. Vydieranie k účasti na teste, ktorý zamestnávateľ neorganizuje, podmienené hrozbou okamžitej straty zamestnania a príjmu počas koronakrízy, podľa Grejtáka tieto znaky napĺňa.
Právnik dodal, že ak by sa zamestnávateľ uchýlil k prepusteniu z pracovného pomeru pre neúčasť na dobrovoľnom celoplošnom testovaní, zamestnanec má trvať na neplatnosti výpovede a obrátiť sa na súd, keďže tieto súdne procesy sú pre zamestnanca už oslobodené od poplatkov.
Od 31. októbra do 1. novembra sa na Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania obyvateľov na ochorenie COVID-19. Cieľom celoplošného testovania je nájsť infekčných ľudí nakazených koronavírusom, izolovať ich v domácej karanténe a spomaliť tak šírenie vírusu, znížiť tlak na nemocnice, lekárov a zdravotníkov.