Odborári preto vyzývajú vládu aj zamestnávateľov, aby pristupovali k zamestnancom citlivo a neniesli postih za svoje slobodné rozhodnutie.
Testovanie je založené na dobrovoľnej báze občana. Ak sa zamestnanec rozhodol, že nepôjde na testovanie, nemôže ani nastúpiť do práce, pretože nedisponuje negatívnym výsledkom testu a zároveň musí akceptovať obmedzenie svojho pohybu a pobytu, čo je jeho občianskou povinnosťou. Odborári sa preto na svojom rokovaní zaoberali aj medializovanými vyhláseniami zamestnávateľov a následným zastrašovaním zamestnancov, že ich neprítomnosť v práci môže byť kvalifikovaná ako neospravedlnená absencia a bude dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. "Predstavenstvo KOZ SR odsudzuje takéto praktiky a sankcionovanie zamestnancov v súvislosti s ich dobrovoľným rozhodnutím o účasti alebo neúčasti na plošnom testovaní," vyhlásila KOZ SR v stanovisku pre médiá.
Odborári sú toho názoru, že ide o obmedzenie slobody pohybu a pobytu, keď zamestnanec nemôže ísť do práce, lebo nedisponuje negatívnym testom. Zároveň však ide o plnenie občianskych povinností. Občianska povinnosť vzniká aj pri mimoriadnych udalostiach, za ktorú sa považuje aj ohrozenie verejného zdravia. "Zamestnávateľ je v takýchto prípadoch povinný ospravedlniť to ako prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu tak, ako o tom hovorí Zákonník práce. KOZ SR pripravuje právnu analýzu posúdenia súladu, resp. nesúladu nariadení a platných legislatívnych noriem, povinností a nárokov zamestnancov," upozornili odborári.
Vplyv pandémie a záchrana ekonomiky tak podľa KOZ SR opäť skončila na pleciach zamestnancov. "Opäť raz si utiahnu opasky len oni. Počas krízy buď stratili prácu, znížil sa im príjem, alebo boli odkázaní na sociálne dávky. Prijatím novelizovanej legislatívy sa im znižujú aj minimálne mzdové tarify a zmrazujú príplatky po budúcom roku, teraz musia znášať aj následky celoplošného testovania. Účet za obnovu ekonomiky znovu zaplatia zamestnanci," vyhlásila KOZ SR.