Juryja Karajeva, ktorý sa po novom stal prezidentovým poradcom, vystrieda v tejto funkcii Ivan Kubrakov, doterajší náčelník polície v hlavnom meste Minsk. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na správy bieloruských médií.
Lukašenko za svojich nových najbližších poradcov vymenoval okrem Karajeva aj ďalšie dve osoby, ktoré v minulosti zastávali funkcie v rámci bezpečnostných síl.
Zmeny vo vládnom kabinete boli ohlásené v čase, keď v krajine už takmer 12 týždňov trvajú masové protesty. Tie vypukli 9. augusta, keď sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, za víťaza ktorých bol vyhlásený Lukašenko. Jeho súperi a opozícia s týmto výsledkami ohlásenými volebnou komisiou nesúhlasia a tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované.
Jurij Karajev varoval, že úrady nebudú váhať so schválením použitia ostrej munície na demonštrantov, ak je potrebné zastaviť niekoľkotýždňové demonštrácie proti znovuzvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka. V rozhovore, ktorý v stredu vyšiel na službe YouTube, Jurij Karajev povedal, že si myslí, že je polícia k demontrantom príliš tolerantná a budú postupovať tvrdšie. Súčasnú situáciu opísal ako vojnu a vyhlásil, že čelia do očí bijúcemu tlaku," ktorý poháňa beztrestnosť a nedostatok strachu".
Karajev podotkol, že mnoho policajtov pri nepokojoch po voľbách utrpelo zranenia. Zároveň tiež povedal, že policajti sa budú naďalej spoliehať hlavne na nesmrtiace zbrane, ale použijú strelné zbrane, ak budú čeliť násilnej reakcii demonštrantov. "Policajt takmer zomrel, škrtili ho, ale on len varovne vystrelil do vzduchu," vyjadril sa tiež minister s tým, že sa tento postoj snaží zmeniť a policajtom hovorí, že ich životy závisia od toho, "ako rýchlo vytiahnu svoju zbraň".
Tlak na demonštrantov sa pokúsil vyvinúť aj generálny prokurátor Andrej Šved, ktorý v stanovisku oznámil, že prokuratúra začala 657 vyšetrovaní v súvislosti s násilím páchaným na polícii. Dodal, že niektoré z nich zahŕňajú aj obvinenia z terorizmu.