Sympatický obranca porozprával Novému Času nielen o svojich ambíciách, snoch a o hviezdnych idoloch, ale pristavil sa aj pri slávnom strýkovi Jeanovi-Sébastienovi Giguèreovi (43) či Slovákovi Zdenovi Chárovi (43).
- Je to ťažké... Život každého z nás sa obrátil naruby a zdá sa mi, že sme z toho všetkého už poriadne unavení. Robíme, čo treba, no je to čoraz horšie. A netušíme, kam až to zájde. Prispôsobiť sa tomu nám ešte chvíľku potrvá.
Aké sú vaše prvé pocity z Bratislavy?
- Mesto je nádherné a cítim sa tu dobre. Ľudia ma prijali krásne a uľahčili mi udomácňovanie. Veľa som toho aj pre tie všetky opatrenia okolo šírenia nákazy zatiaľ nevidel, ale dúfam, že sa to čoskoro zmení.
Ako sa vám pozdáva tím, vedeli ste, kam vôbec idete?
- Priznám sa, že ani veľmi nie, všetko mal na starosti môj agent a zomlelo sa to rýchlo. Z mužstva aj zo zázemia som príjemne prekvapený a nadšený, sú tu kvalitní hráči a cítiť, že klub má len tie najvyššie ambície. To sa mi páči.
V Slovane hrajú aj traja vaši krajania (O´Donnell, Harris a Ranford, pozn. red.). Vnímate to ako výhodu?
- Samozrejme, chalani si ma hneď vzali pod svoje krídla a povedali či poukazovali mi, čo, kde a ako. Od prvého dňa sú nápomocní a ja som im za to vďačný.
Prečo ste sa rozhodli pre angažmán v Európe? Už ste tu niekedy predtým boli?
- Keď som bol menší, strávili sme v Taliansku letnú dovolenku. Teraz som sem prišiel preto, lebo som sa rozhodol vyskúšať niečo nové. Takáto skúsenosť ma môže v kariére len posunúť.
Experti oceňujú vašu variabilitu. Na obrancu ste mali na Western Michigan University slušné útočné chúťky.
- Vždy ma lákalo vyraziť do útoku, zakombinovať a pomôcť mojim spoluhráčom. Čím som však starší, tým viac si uvedomujem zodpovednosť za vlastné pásmo. Preto sa pustím dopredu len vtedy, ak viem, že to za mnou nebude horieť. Vždy všetko podriadim tomu, aby sme boli úspešní.
Mali ste nejaké vzory a idoly, ktorým ste sa vždy chceli priblížiť?
- Azda najviac ma vždy fascinoval Sidney Crosby. Ako malý chlapec som chcel ísť v jeho šľapajach a sníval som o tom, aké by bolo si s ním raz zahrať.
Po tom, ako ste podpísali kontrakt s Pittsburghom, to už nemusí byť len sen.
- Bolo by to super, keby sa mi podarilo preraziť na kempe a dostať sa do prvého tímu. Byť v jednej kabíne a trénovať s Crosbym a s ďalšími hviezdami by bolo pre mňa čosi výnimočné. Urobím pre to všetko.
Takže vaším najbližším cieľom je rozohrať sa v Slovane a zabojovať o NHL?
- Áno, rád by som naskočil do súťaže už v najbližšej sezóne. Bude to výrazný skok, ale verím, že ak dám do toho všetko a budem zdravý, mohlo by to vyjsť.
Nemáte zo zámoria nejaké správy o štarte kempov?
- Nie, zatiaľ je okolo toho veľké ticho. Som pokojný, lebo si neviem predstaviť, že by sa NHL tento rok nezačala. To, v akej podobe a forme, je už druhá vec.
Vaším strýkom je bývalý skvelý brankár NHL Jean-Sébastien Giguère. Dával vám aj nejaké rady, ako uspieť?
- Ako dieťa ma brával na zápasy a bol som uchvátený jeho kariérou a tým všetkým, čo svojou tvrdou prácou dokázal. Vždy bol a stále je pre mňa obrovskou inšpiráciou.
Čo nejakí Slováci? Kto z nich vás najviac upútal?
- Nemohol mi ujsť Zdeno Chára. Je to fenomén, akých nie je veľa. To, na akej úrovni už takto špičkovo hrá, je neuveriteľné. Klobúk dolu.
Netradičné štúdium
Cam Lee pred nástupom pandémie koronavírusu študoval na univerzite kriminalistiku. „Nikdy som nemal talent na čísla a na predmety, ktoré sa nimi zaoberali. Preto som si zvolil kriminalistiku, ktorá sa mi zdala zaujímavá. Aj keď je tam dosť veľa učiva, chytilo ma to,“ povedal milovník gitary a psov s tým, že po kariére by sa mohol stať kriminálnym právnikom.
