"Je to skvelá dohoda, zaistili sme 140 miliárd eur pre Španielsko, z toho je 72,7 miliardy eur vo forme grantov," uviedol premiér Pedro Sánchez po dosiahnutí prelomovej dohody, ktorá má európskym ekonomikám pomôcť zotaviť sa z krízy spôsobenej pandémiou nového koronavírusu.
Španielsko ráta s prostriedkami z EÚ vo svojom rozpočte na budúci rok, v ktorom sú zahrnuté mimoriadne vysoké výdavky. Prvá vlna pandémie totiž krajinu zvlášť tvrdo zasiahla, a to ako zo zdravotného, tak aj ekonomického hľadiska. Medzinárodný menový fond (MMF) predpovedal, že španielska ekonomika v roku 2020 klesne viac ako väčšina vyspelých ekonomík a krajina smeruje k rekordnej úrovni rozpočtového deficitu a vládneho dlhu.
Menšinová vláda pod vedením stredoľavej strany PSOE a jej menšieho koaličného partnera Unidas Podemos dúfa, že nový rozpočet predĺži jej vlastný politický horizont. Španielsko funguje od roku 2018 podľa rozpočtu schváleného predchádzajúcou konzervatívnou vládou Mariana Rajoya, keďže menšinovej vláde sa odvtedy nepodarilo pretlačiť svoj rozpočet cez parlament. A tak sa jednoducho každý rok riadi posledným schváleným rozpočtom.
Sánchezova neschopnosť zabezpečiť podporu pre nový plán výdavkov, už v apríli 2019 spôsobila jedny predčasné voľby. Tak nie je ani jasné, či bude vláda z administratívneho hľadiska schopná minúť celý balík peňazí od EÚ. Je preto veľmi pravdepodobné, že Španielsko nikdy nedostane celých 140 miliárd eur.
Samotná španielska exekutíva sa podľa zdrojov z ministerstva hospodárstva, aspoň zatiaľ, vzdá minimálne polovice z tejto sumy. Chce totiž požiadať len o finančné prostriedky vo forme grantov na obdobie rokov 2021 - 2023, ale nemá záujem o pôžičky vo výške takmer 70 miliárd eur, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k ďalšiemu nárastu jej už aj tak vysokého dlhu.
Európska komisia umožňuje členom požiadať o pôžičku do júla 2023. "Aký by to malo zmysel žiadať o ňu teraz?" uviedli vládne zdroje, ktoré nechceli byť menované. Dodali, že ak to bude potrebné, vláda o tieto financie požiada na obdobie rokov 2024 - 2026.
Španielsko nie je jedinou krajinou, ktorá takto uvažuje. Portugalsko a Taliansko, dokonca aj Francúzsko by mohli postupovať rovnako. Má to hneď niekoľko dôvodov: po prvé, núdzové nákupy Európskej centrálnej banky (ECB) znížili úrokové sadzby z dlhopisov členských štátov eurozóny na minimum.
Po druhé, podmienky, ktoré môžu byť spojené s finančnými prostriedkami a ktoré ešte neboli presne definované, aj naďalej pôsobia odstrašujúco. Rovnako existuje podozrenie, že Brusel bude skôr alebo neskôr požadovať opravné kroky od krajín s rastúcou úrovňou verejného dlhu a všetky štáty na juhu Európy už majú dlhy vyššie ako 100 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Po tretie, nie je jasné, či majú vlády administratívne schopnosti minúť takéto balíky peňazí.
Španielsko a ďalšie krajiny by sa teda mohli radšej sústrediť na pomoc vo forme grantov, ktorú nebudú musieť vrátiť, a ostatné dostupné prostriedky odignorujú. Ale podľa princípu akcie a reakcie to zase predstavuje riziko, že európsky balík stimulov by mohol skončiť s menším rozsahom, ako sa očakávalo, čo by zase viedlo k menej razantnému oživeniu ekonomík.
Portugalský premiér António Costa už verejne vyhlásil, že požiada len o priame granty, a o pôžičky sa bude zaujímať až vtedy, keď to bude nevyhnutné. Sánchez nie je taký jednoznačný, ale v predbežnej verzii plánu obnovy, ktorý Madrid poslal Bruselu v polovici októbra, je zrejmé, že Španielsko tiež plánuje nateraz požiadať len o granty bez pôžičiek.
