„No bola to tam naozaj katastrofa. Sme radi, že sme už doma,“ vyhlásil držiteľ piatich olympijských medailí Michal Martikán (41) z tepla domova v Liptovskom Mikuláši.
Po končiacom sa roku o ničom však takéto sústredenie potrebovali ako soľ. Ivreu vybrali aj preto, že sa tam na budúci rok na ME bude bojovať o olympijské miestenky. Sústredenie dlho a starostlivo pripravovali, aby bolo všetko tak, ako si to súčasná pandemická situácia vyžaduje.
„Chodili sme vlastne len z hotela na kanál a späť. Stravovanie sme mali zabezpečené celkom oddelene od iných. Takže nám naozaj nič nehrozilo, čo sa týka nákazy. To, že zasiahne prírodný živel, sa nedalo predpokladať. Keď nám na deň a pol odstavili vodu, aby skúmali škody, ktoré povodne na hrádzi urobili, dúfali sme, že to nebude dlhšie. Keď sme však videli správy z regiónu, bolo jasné, že sa to nezlepší. Ale myslím, že poviem za všetkých, ktorí sme tam boli, že sme si konečne zatrénovali, ako sa patrí,“ prezradil Michal krátko po povinnom testovaní, ktoré všetci po predčasnom návrate absolvovali. Len ľutuje, že tie škody na hrádzi nad kanálom sú také veľké, že vodu odstavili na mesiac. Dotrénovali tam nielen naši, ale aj celá talianska reprezentácia.
Náš najúspešnejší olympijský šport mal dlhú pandemickú prestávku. Pretekári i pretekárky majú na konte len zopár štartov, inak to bola len príprava v podobe jeden tréner - jeden športovec. Aj preto si takúto tímovú akciu všetci pochvaľovali. O dobrej skúsenosti z tzv. bubliny hovorí aj vedenie zväzu.
„Vyskúšali sme si tento model fungovania. Presvedčili sme sa, že ak všetci dodržiavajú dohodnuté pravidlá, nestretávajú sa s ľuďmi mimo uzatvorenej skupiny, vieme sa plnohodnotne pripravovať na vrcholné podujatia, vrátane a najmä na budúcoročné olympijské hry v Tokiu,“ napísal športový riaditeľ sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Lukáš Giertl pre portál canoe.sk.
