Plošného testovania sa zúčastnili milióny obyvateľov, pričom väčšina z nich si odniesla certifikát s negatívnym výsledkom. Tisícky ľudí však také šťastie nemali a čaká ich karanténa. Rozbehla sa debata, kto môže ich doklad o absolvovaní scríningu kontrolovať. Keďže každý úrad tvrdí niečo iné, Nový Čas zisťoval, ako by to malo vyzerať v praxi.
V sobotu a v nedeľu dopoludnia sa stihli otestovať viac než 3 milióny Slovákov. Certifikát s pozitívnym výsledkom si odnieslo približne 30-tisíc z nich. Čaká ich teda karanténa spolu so svojimi rodinami. Výsledok za nedeľu bol známy až po našej uzávierke. Naopak, negatívni ľudia majú od pondelka oveľa väčšiu slobodu ako doteraz. Môžu opustiť okres, prejsť sa v parku, navštíviť kaderníčku, ale aj posedieť si s kamarátmi na terase svojej obľúbenej reštaurácie.
Kameňom úrazu sa však stala vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorej majú zamestnávatelia aj prevádzky kontrolovať pri vstupe výsledky z testovania. Predísť by sa tak malo situácii, že tam zavítajú aj tí, ktorí majú COVID-19 a porušia karanténu. Nové nariadenie má platiť oddnes až do budúceho pondelka 9. novembra. Ak by sa osoba nevedela preukázať príslušným dokladom, prevádzkovateľ a zamestnávateľ jej musia vstup zakázať. Postačovať by pritom mal aj výsledok PCR testu, ktorý bol vykonaný 29. októbra a neskôr. Test nebudú musieť predložiť osoby, ktoré sa nemuseli zúčastniť na celoštátnom testovaní. Predajne tak mali v nedeľu plné ruky práce s vyvesovaním oznamov o novom zákaze.
Vojna pre kontrolu certifikátov
Vyhláška si vyslúžila obrovskú vlnu kritiky. Viacerým Slovákom sa nepáči, že by mali svoj zdravotný stav preukazovať v obchode či v kaderníctve. Podobné stanovisko zaujal aj Úrad na ochranu osobných údajov. Ten naznačil, že vyžadovanie certifikátu s negatívnym výsledkom testu v obchode či v práci odporuje ochrane osobných údajov. Dodal, že pokiaľ ide o spracúvanie informácie o negatívnom výsledku testu, teda o spracúvanie osobitnej kategórie osobného údaja zamestnanca, je potrebné, aby zamestnávateľ disponoval právnym základom v zmysle európskych nariadení.
„Momentálne v rámci relevantných právnych predpisov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov pre spracúvanie negatívneho výsledku testovania (a prípadne aj certifikátu MZ SR), úradu nie je známy primeraný právny základ, pretože Zákonník práce ustanovuje ako povinnosť v súvislosti so zdravotným stavom zamestnanca len nahlásenie jeho práceneschopnosti alebo inej prekážky v práci, ktorá u neho nastala,“ píše sa v stanovisku úradu.
Do sporu vstúpil Úrad vlády (ÚV), ktorý nešetril kritikou. „Môžeme konštatovať, že Úrad na ochranu osobných údajov sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť. (...) Takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci. Úrad na ochranu osobných údajov si zrejme neuvedomuje, že takouto činnosťou bude musieť znášať všetky negatívne konzekvencie spôsobené svojím prekročením právomoci,“ uviedli z tlačového a informačného odboru ÚV s tým, že ÚOOÚ sa vo svojom stanovisku odvoláva na všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Toto nariadenie Európskej únie sa však podľa ÚV nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Európskej únie.
Môžu ho kontrolovať, alebo nie?
Úrady si teda protirečia a nie je jasné, či sa výsledky testov môžu kontrolovať, alebo nie. Niektoré obchody už verejne vystúpili proti tomu nápadu. Kontrolovanie certifikátov nechystá reťazec Billa ani drogérie DM. Je to vraj nereálne. Opačný názor má však predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský, ktorá zastupuje predajcov oblečenia, kníh či elektra. Podľa neho obchodníkom od pondelka pravdepodobne nič iné, ako žiadať potvrdenie o negatívnom teste či výnimkách, nezostane.
