Rasmussen vo vyhlásení pre médiá, v ktorom porovnáva možný prínos Donalda Trumpa a Joea Bidena pre vzťahy so zvyškom sveta, konštatuje, že "svet horí", aj preto je nevyhnutné mať odhodlaného amerického lídra. Pripomenul, že postoj prezidenta Trumpa viedol k posilneniu pozície USA voči Číne, avšak jeho prístup k spojencom a neochota kritizovať despotických lídrov narušila liberálny poriadok vo svete.
Obnova globálneho líderstva USA však nebude podľa Rasmussena ľahkou úlohou, najmä keď Spojené štáty začali ustupovať z tejto pozície dávno predtým, ako bol Trump inaugurovaný za prezidenta. "Ostatní svetoví hráči - napríklad EÚ - už hľadajú svoju vlastnú cestu," píše Rasmussen.
Rasmussen, ktorý sa považuje za "celoživotného propagátora amerického líderstva, transatlantického spojenectva, slobody a demokracie", vyjadril nádej, že po prezidentských voľbách dôjde k "zmene tónu a priorít" v Oválnej pracovni.
V prípade, že Trump získa druhý mandát, RG predpokladá, že bude pokračovať vo svojom hlboko skeptickom prístupe k EÚ a zachová transatlantické spojenectvo. Biden ako prezident sa bude usilovať o nápravu vzťahov s EÚ a bude vo väčšej zhode s Bruselom, môže však naraziť na záujmy niektorých lídrov z krajín strednej Európy. Rovnako bude pre Bidena náročné zmierniť napätie v obchodných vzťahoch medzi EÚ a USA, ktoré vyvolal Trump, a jeho názor na brexit znižuje pravdepodobnosť skorej obchodnej dohody medzi Britániou a USA.
Ani Biden však zrejme nezmení odpor USA voči projektu plynovodu Nord Stream 2 a nezmierni ani možnosť prípadných sankcií. Spor medzi EÚ a USA bude zrejme pokračovať aj v oblasti technických štandardov pri pripravovanom Akte o digitálnych službách EÚ.
Vo vzťahu k NATO bude Trump podľa prognózy RG pokračovať vo svojej paradoxnej línii, keď USA sú vojensky aktívne, ale politicky rozdeľujú spojencov. Biden chce byť ústretovejší voči spojencom z NATO a hlavne bude musieť dostatočne rýchlo dokázať schopnosť znížiť súčasné napätie medzi Gréckom a Francúzskom na jednej strane a Tureckom na strane druhej.
Politika USA voči Ázii bola počas Trumpovej vlády v znamení "jastrabieho prístupu" k Číne. Podľa RG bude mať Washington aj naďalej snahu užšie rozvíjať vzťahy s indicko-tichomorským regiónom v rámci štvorstranného bezpečnostného dialógu medzi USA, Japonskom, Indiou a Austráliou s cieľom čeliť čínskemu vplyvu v juhovýchodnej Ázii. V oblasti technologického rozvoja sa dá predpokladať pokračujúci konflikt s Čínou v oblasti noriem a štandardov presadzovaných Pekingom.
Biden bude mať snahu zmierniť Trumpovu "rétoriku studenej vojny" a možno viac zapojí EÚ do diania v indicko-pacifickom regióne a ako už naznačil, bude sa snažiť vzťahy s Iránom vrátiť na cestu diplomacie. Je ochotný zaujať tvrdší prístup k tureckému prezidentovi, pokračovať v sťahovaní amerických vojakov zo Sýrie, ráznejšie riešiť občiansku vojnu v Jemene a menej načúvať Izraelu v otázke nelegálne okupovaných palestínskych území.
Vo vzťahu k Rusku Trump vysielal nejednoznačné signály, keď prezidenta Vladimira Putina osobne nekritizoval, ale jeho vláda príležitostne Kremľu oponovala. Očakáva sa, že Biden by zaujal tvrdší postoj k Putinovi, ktorý sa podľa jeho slov snaží zámerne rozdeliť západné krajiny.
Spoločnosť RG so sídlom v Kodani a pobočkami v Bruseli, Berlíne, Washingtone a Londýne poskytuje politické poradenstvo a podporu v otázkach týkajúcich sa bezpečnostnej politiky, transatlantických vzťahov, Európskej únie, brexitu a hospodárskeho rozvoja.
