Prečo sú niektoré štáty také dôležité?
Americký volebný systém je pomerne komplikovaný a výsledkom môže byť aj to, že vyhrá kandidát, ktorý nedostal najviac hlasov. Presne to sa stalo aj v roku 2016.
Pred samotnými voľbami prebiehajú primárky, na ktorých sa vyberajú kandidáti dvoch najdôležitejších strán – demokratov a republikánov. Pravidlá primárok sú v každom štáte iné. Aj teraz prebehnú voľby najprv v jednotlivých štátoch. V nich získa víťaz istý počet voliteľov a až títo na volebnom zhromaždení formálne zvolia prezidenta. Volitelia sú na zhromaždenie delegovaní štátom a sú zaviazaní dodržať výsledky volieb. A práve počet voliteľov je kameňom úrazu.
Je ich 538, čo zodpovedá počtu kresiel, ktoré majú jednotlivé štáty v kongrese a v senáte. Kto získa 270 a viac voliteľov, vyhral. Tento systém je nepružný a počet voliteľov nemusí zodpovedať počtu voličov. Tak sa v posledných voľbách stalo, že Hillary Clinton síce získala o 3 milióny hlasov viac ako Trump, no mala len 227 voliteľov a Trump vyše 300.
Podarilo sa mu totiž veľmi tesne získať viaceré nerozhodné štáty. A práve tie sú kľúčové. V štátoch, ktoré sú dlhodobo republikánske či demokratické, kampaň prakticky neprebieha. Aj Biden a Trump sa sústredili na tie, ktoré raz volia tak a inokedy inak. Podľa prieskumov sú mnohé, hoci tesne, naklonené demokratovi. Príkladom je Florida, kde pred 4 rokmi vyhral Trump o percento, teraz tam Biden v prieskumoch vedie o 3 %. Trump naposledy tesne získal aj Arizonu, Pensylvániu a Wisconsin, teraz tam vedie Biden o 6 až 11 %.
