Astapenka patrí k tým bieloruským diplomatom, ktorí vyjadrili podporu svojim spoluobčanom protestujúcim proti zmanipulovaniu prezidentských volieb a vyhláseniu Lukašenka za ich víťaza.
Astapenka podal demisiu v deň Lukašenkovej utajenej inaugurácie - 23. septembra. Keďže na demisiu nedostal žiadnu reakciu, 27. októbra ju vzal späť a podal novú so žiadosťou o odvolanie z funkcie, informovala bieloruská redakcia stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).
Astapenka pre spravodajský portál TUT.by vysvetlil, že o svoje odvolanie požiadal v "súvislosti s porušením zákona zo strany zamestnávateľa, ktorý bráni" výkonu jeho práce na základe pracovnej zmluvy. Diplomat sa domnieva, že viaceré kroky jeho zamestnávateľa "vytvárajú objektívne podmienky pre neuznanie legitimity hlavy štátu a medzinárodnej izolácie Bieloruska".
"Nedostatok medzinárodnej legitimity hlavy štátu mi nedovolí ako diplomatovi a vlastencovi svojej krajiny naďalej svedomite plniť povinnosti veľvyslanca podriadeného osobe, ktorá nemá právo vyjadrovať vôľu bieloruského ľudu," vysvetlil tento dlhoročný kariérny diplomat.
Po prezidentských voľbách v Bielorusku odišlo z tamojšieho ministerstva zahraničných vecí niekoľko diplomatov, a to pre svoj verejne deklarovaný kritický postoj k pomerom v krajine. O svoje pracovné miesta alebo diplomatické posty prišli aj veľvyslanci Bieloruska v Španielsku, Lotyšsku i na Slovensku.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po tom, ako ústredná volebná komisia vyhlásila Lukašenka za víťaza prezidentských volieb, v ktorých mal zvíťaziť s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho vyzývateľku Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Cichanovská ani zvyšok opozície neuznávajú oficiálne výsledky volieb a ani Lukašenka ako hlavu štátu. Rovnaký postoj má EÚ, USA i ďalšie štáty.
Cichanovská dala Lukašenkovi 13. októbra ultimátum: ak do 12 dní neodstúpi, nezastaví násilie a neprepustí politických väzňov, podniky v celej krajine začnú štrajkovať.
Lukašenko požiadavky opozície nesplnil, a tak sa 26. októbra začal štrajk, ktorý však nemá masový charakter. Agentúra Interfax ale v utorok informovala, že vedenie štátneho podniku Azot v mesta Hrodna potvrdilo problémy s personálom v niektorých prevádzkach, čo súvisí s tým, že časť zamestnancov nenastupuje do služieb. Firma však avizovala, že má k dispozícii špecialistov s príslušnou kvalifikáciou.
Okrem štrajku vytvárajú Bielorusi aj naďalej na znak solidarity s politickými väzňami a požiadavkami opozície na uliciach ľudské reťaze alebo sa stretávajú v rámci svojich komunít, či na koncertoch, prípadne organizujú tzv. flashmoby - i keď tie sa často končia predčasne, a to zásahom privolanej polície.
