Veľa sa spieva. Vedeli ste od začiatku, že to takto musí byť?
Od začiatku som písal scenáre aj s hudobnými číslami. Nič podobné sa u nás nerobí a my sme chceli aj milo prekvapiť. Tým, že sme tam všetci muzikálni a že pre hercov je to príjemná zmena, sme sa rozhodli zakomponovať pesničky do každého dielu. Máme tam krásne folklórne aj súčasné aranžmány, takže všetky vekové kategórie si môžu prísť na svoje. Seriálu to dodá ľahkosť, poetiku a punc.
Všetci tvorcovia sa tento rok trápili s obmedzeniami spôsobenými pandémiou koronavírusu. Vy ste Uhorčíka stihli dokončiť ešte predtým?
Na Uhorčíkovi s prestávkami pracujeme už tri roky. Odkedy začala úradovať korona, tiež sa nám natáčanie komplikovalo. Všetci sme museli byť otestovaní a museli sme testovať aj komparz. Chvalabohu, že väčšinu materiálu sme už mali natočeného.
Už vám aj niekto poriadne otrieskal o hlavu, čo ste to porobili so samotnou postavou hrdinu Uhorčíka?
Naším zámerom bolo vytvoriť milých hrdinov do každej domácnosti, posunutých v čase, dodržujúcich pravidlá Európskej únie. Keď sa ale divák pozrie pozornejšie, pochopí, že si nerobíme srandu ani z Uhorčíka, ani z Jánošíka. Spravili sme paródiu na dobu, v ktorej žijeme. A na tom by sa mohli pousmiať všetky tábory, ktoré rozdeľujú náš národ.
Ľudia trochu pochybujú, či sú tie recepty na záver myslené vážne, keďže ide o komediálny seriál a hneď pri prvom guláši vôbec nebolo spomenuté, že by doň mala ísť voda...
Vodu do gulášu pridávam až na konci, podľa toho, koľko si pustia paradajky, paprika, a akú hustú chcem mať šťavičku. Recepty sú ľudové, úplne obyčajné a odskúšané. Trošku sme v opozícii súčasným kulinárskym trendom, lebo základom našej zbojníckej kuchyne je slanina, všetky druhy mäsa a bryndza. To celé sa snažíme kombinovať v našich receptoch a ak má divák na konci seriálu slinku na krajíčku, splnili sme zámer. (smiech)
Figurujete tu ako autor námetu, scenárista, herec v dvoch úlohách a aj ako producent, to znamená, že ste museli niečo investovať. Išli si tak trochu aj do rizika, že prerobíte úspory?
Najdrahší na celom projekte bol náš čas, ktorý sme Uhorčíkovi venovali. Pilotný diel sme na vlastné náklady natočili s našimi kamarátmi a s priateľmi ako pokus s tým, že ak to vyjde, máme robotu. Vyšlo to a po dohode s televíziou JOJ sme sa do seriálu pustili naplno. Tristo strán scenárov, hodiny v zvukových štúdiách, niekedy aj osemnásťhodinové točenie a napokon nekonečná postprodukcia a strih. Použili sme všetko, čo malo ruky, nohy. Máme tam tanečníkov, hudobníkov, šermiarov, kaskadérov, parkouristov, bubeníkov, pool dance, ohňovú šou, kúzelníka, hada, ťavu, kone, koče, vozy, dobové kostýmy... Všetci sme sa narobili, aby sme ukázali, že vieme natočiť aj v našich obmedzených finančných a časových mantineloch príjemnú oddychovú komédiu.
Čo bude ďalej po Uhorčíkovi? Vraj toho máte napísaného kopec...
Mám napísaný film, sitcom, kabaret, muzikál, ale všetko postupne. Teraz sa naplno venujem Uhorčíkovi a pripravujem materiál na nové diely.
Dcérka Amelie má štyri roky – Uhorčíka má povoleného?
Amelie bude mať päť rôčkov a pri pozeraní prvého dielu, keď ma bičovali, sa rozplakala, a bolo dopozerané. I keď bola pri natáčaní a pozná všetky postavy, vie, že všetko je len akože, prišlo jej to ľúto, takže s tým pozeraním ešte chvíľku počkáme.
