Boris Kollár mal 24. októbra v Bratislave nehodu, kedy do vládneho auta, v ktorom sa viezol, narazilo iné vozidlo. Odvtedy leží šéf Sme rodina v nemocnici. Politik skončil s vážnymi zraneniami, utrpel zlomeninu druhého krčného stavca. Tri dni po havárii Kollára operovali.
V stredu sa prvýkrát ohlásil prostredníctvom videoodkazu. ,,Chcem vás všetkých pekne pozdraviť a poďakovať sa každému jednému, ktorý mi napísal povzbudivé slová, ako na mňa myslíte, ako sa modlíte, aby to všetko dobre dopadlo. Veľmi si to vážim," odkázal.
,,Ja osobne sa chcem poďakovať veľmi mojim dvom ochrankárom - šoférovi a osobnému strážcovi, ktorí boli rovnako účastníci nehody, napriek tomu, že boli zranení, tak mi okamžite poskytli prvú pomoc. Rovnako veľké vďaka patrí aj neznámym zdravotníkom, ktorí išli okolo nehody. Okamžite vyskočili zastavili, vyskočili z auta a pomáhali mi," opísal. Zranený politik rozprával, čo sa s ním dialo po havárii.
,,Ďalej som sa dostal do Nemocnice sv. Michala. Tu mi diagnostikovali kopec vecí a okamžite konzílium rozhodlo, že musím ísť na vyšetrenie k pánovi doktorovi do Petržalky. Tam mi urobili zákrok prvý a odtiaľ, po tomto zákroku, bola to cievna záležitosť, som bol prevezený k pánovi profesorovi Šimkovi na Kramáre, na traumatológiu. Musím povedať, že tam ma dal pán profesor takto dokopy, za čo mu patrí veľká vďaka. Naozaj ma vytrhli hrobárovi z lopaty a urobili mi to tak, že sa budem snáď môcť vrátiť čoskoro do života. Pán profesor, veľká vďaka, ste úžasný človek. Všetkým vašim zamestnancom, celému kolektívu patrí veľká vďaka, ste úžasní ľudia," nezabudol spomenúť zdravotníkov.
Rozhodol sa vyjadriť aj k tomu, prečo vlastne v čase zákazu vychádzania v aute sedel a ešte k tomu v ňom sedel s misskou Miroslavou Fabušovou. Povedal, že za 11 dní od nehody mal dosť času, keby si chcel vymyslieť nejakú výhovorku či prikrášlený príbeh. ,,Ja takýto nie som, aj keď to vyzerá hocijako, ja sa postavím a poviem, ako to bolo," ohlásil Boris Kollár.
,,Platia nejaké výnimky a jedna z tých výnimiek, že sa môžete starať o zverenú blízku osobu. Ja som mal malého syna doma, Artur býva v Moste pri Bratislave, a mal u mňa ostať celý víkend. Už mal ísť aj odo mňa do školy. Bol som u jeho mamy pre školskú tašku, pre veci. Jeho mame som doniesol jedlo a na toto platí výnimka pre každého jedného občana na Slovensku," vysvetľoval. Vracal sa cez Dunajskú Lužnú. ,,V tom čase som si volal s kamarátkou, ktorá mi mala zháňať nejaké veci a požiadala ma, či ju nezoberiem do mesta, či ju nezoberiem do lekárne. Že ona sa vráti taxíkom, tak som samozrejme neodmietol," vyjadril sa.
,,Nemám s tým absolútne žiadny problém, tak som ju proste zobral. A cestou sme mali haváriu. Išli sme na zelenú, vbehli nám do cesty, neboli sme vinní tejto nehode a ja som dopadol tak, ako som dopadol. Utiekol som naozaj hrobárovi z lopaty, nie raz, ale rovno trikrát. Takže som vďačný hlavne tomu hore, že ma tu ešte chvíľu nechal a všetkým ľuďom, ktorí mi napísali veľmi pekné správy," povedal z lôžka Kollára. Naprajníkom odkazuje, že sa nezmení a bude v politike pomáhať tým, čo to najviac potrebujú, a snáď ich časom svojím konaním presvedčí.