Biden to vyhlásil iba niekoľko hodín po tom, ako vstúpil do platnosti odchod USA od tohto medzinárodného environmentálneho dokumentu, informovala tlačová agentúra AFP. Odstúpenie od parížskej klimatickej dohody nariadil úradujúci republikánsky prezident Donald Trump a Bidenov rival v prebiehajúcich voľbách novej hlavy štátu.
"Trumpova administratíva dnes oficiálne opustila parížsku klimatickú dohodu. Bidenova administratíva sa k nej presne o 77 dní vráti," napísal demokratický vyzývateľ na Twitteri po tom, ako ho priebežné volebné výsledky vykreslili v silnej pozícii na zdolanie Trumpa.
Slávnostný sľub amerických prezidentov sa tradične koná 20. januára.
Biden predtým navrhol plán v objeme 1,7 bilióna dolárov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality USA - druhého najväčšieho producenta emisií uhlíku na svete - do roku 2050. Podľa októbrovej správy organizácie America's Pledge by USA dokázali vďaka aktivitám miest, štátov a podnikov aj bez pomoci vlády vo Washingtone znížiť tieto emisie do roku 2030 o 37 percent, pripomína AFP.
Trump agresívne presadzuje priemysel využívajúci fosílne palivo, spochybňuje vedu o klimatických zmenách a oslabuje ochranu životného prostredia. Jeho avizovanie odchodu USA od danej dohody podľa odborníkov negatívne ovplyvnilo aj ďalšie krajiny ako Austrália, Saudská Arábia či Brazília, ktoré následne poľavili vo svojich environmentálnych ambíciách.
Parížska klimatická dohoda bola uzavretá v roku 2015 so zámerom obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997. Parížsku klimatickú dohodu podpísalo takmer 200 krajín.
USA sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od tejto dohody odstúpiť. Úmysel odstúpiť avizoval Trump už v júni 2017, niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu. Pravidlá dohody však znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas prvých troch rokov od ratifikácie dohody zo 4. novembra 2016. Toto rozhodnutie tak nadobudlo účinnosť až v roku 2020.