Reklama

Astrobiologičku Michaelu nestopla ani celosvetová pandémia: Misie na Mesiac a Mars stihne v rekordnom čase

Astrobiologičku Michaelu nestopla ani celosvetová pandémia: Misie na Mesiac a Mars stihne v rekordnom čase

Zdroj: tasr

Reklama

Hoci má cestovanie kvôli pandémii červenú, ani to nezastavilo astrobiologičku Michaelu Musilovú v ceste na Mesiac či na Mars. Slovenka patrí k ľuďom s celosvetovo najvyšším skóre absolvovaných simulovaných misií, čo opäť potvrdila aj svojimi najnovšími pracovnými plánmi.

Do konca roka 2020 absolvuje ešte tri simulované misie na Mesiac a Mars! Michaela Musilová pôsobí ako hosťujúca profesorka na FEI STU a v občianskom združení SOSA, no žije a pracuje Havaji. Pôsobí ako riaditeľka stanice HI-SEAS, ktorej cieľom je realizovať misie v spolupráci s NASA a ESA na simulovaný Mesiac a Mars tak, aby výsledky vykonaných experimentov mohli slúžiť ako základ pre skutočné misie.

„Do Vianoc ma v spolupráci s NASA Goddard čaká séria troch dvojtýždňových misií zameraných na astrobiológiu. Okrem hľadania možného života mimo Zeme budeme aj mapovať lávové jaskyne na sopke Mauna Loa vo výške 2500 metrov, kde sa nachádza stanica HI-SEAS. Na Mesiaci sú tiež podobné jaskyne a niektoré úvahy o jeho osídľovaní smerujú k predpokladom, že by sa prvé základne mohli postaviť práve tam. Boli by tak chránené pred silným žiarením a mikrometeoritmi na povrchu Mesiaca,“ hovorí Musilová. Simulované misie podniká aj v spolupráci s NASA Goddard a v lávových jaskyniach na Havaji počas nich hľadá organizmy, ktorým vyhovuje extrémne prostredie. Podobné organizmy by, azda, našla aj na nesimulovanom Mesiaci a Marse.

Život astrobiológa

Ako vedúca posádky či v riadiacom stredisku absolvovala desiatky simulovaných misií, jednu z nich len nedávno - v septembri. Z bezpečnostných dôvodov trvala dva týždne, aby spĺňala podmienky havajskej povinnej karantény. Na simulovanom Mesiaci sa stretla posádka 6 ľudí z rôznych profesijných zázemí. Michaela zdôrazňuje, aké je dôležité, že im po celý čas prialo počasie. Nepriazeň počasia patrí k najväčším hrozbám simulovaných misií tohto typu. Počas búrky posádka nesmie opustiť habitat a vyjsť do terénu.

„Zažila som aj misiu, počas ktorej sme boli po celý čas uväznení na stanici, ktorá má 111 metrov štvorcových. Na tejto ploche sme museli všetci vydržať a zároveň realizovať vedecký výskum. Takýchto misií však, našťastie, nie je veľa,“ uvádza úspešná Slovenka, ktorú na možnosti byť astrobiologičkou najviac baví to, že má šancu dopátrať sa k odpovedi na otázku, či sme vo vesmíre sami, prípadne, odkiaľ pochádzame.

Súvisiace