Po novom by sa vzťahovala aj na delikty, ktorých by sa prezident prípadne dopustil po skončení úradu. Takáto zmena by pritom mala byť zakotvená priamo v ústave, pre ktorej úpravy sa tento rok Rusi vyslovili v referende. Aby bola právna norma prijatá, musí prejsť tromi čítaniami v dolnej komore parlamentu a potom ju musí schváliť horná komora a podpisom potvrdiť prezident.
Návrh budí pozornosť kvôli možným náznakom toho, čo mieni Vladimír Putin, ktorý už dve desaťročia dominuje ruskej politike ako premiér a prezident, podniknúť, až mu v roku 2024 vyprší súčasný prezidentský mandát, píše agentúra Reuters. Podľa novej podoby ústavy sa však Putin bude môcť uchádzať o zvolenie na ďalšie dve šesťročné obdobie a pri moci tak teoreticky môže zotrvať až do mája 2036. "Projekt zákona rozširuje účinnosť imunity pre bývalého prezidenta i mimo doby, kedy vykonával prezidentský mandát," povedal novinárom senátor Andrej Klišas, ktorý s iniciatívou prišiel spoločne s predsedom zákonodarného výboru Pavlom Krašeninnikovem. Ako píše server Meduza, inými slovami to znamená, že po skončení mandátu bude môcť prezident porušovať trestný aj občiansky zákonník, bez toho aby sa vystavoval riziku stíhania.
Podľa terajšej ruskej legislatívy sa prezidenti teší doživotnej imunite vzťahujúci sa na trestné činy, ktorých sa dopustili v čase, keď boli vo funkcii. Výnimku predstavujú závažné trestné činy. V takom prípade má trestné stíhanie začať Vyšetrovací výbor RF a parlament potom rozhoduje o prípadnom zbavení imunity. Podľa navrhovanej právnej normy by však Vyšetrovací výbor mohol zbaviť prezidenta imunity len v prípade, že by parlament bývalú hlavu štátu obvinil z velezrady alebo iného zločinu, následne by preskúmanie potvrdil najvyšší súd a postup by schválil aj súd ústavný.
