Opýtali sme sa detskej a rodinnej psychologičky Jany Zemandl, ako prežívajú deti obdobie pandémie, ako vylepšiť rodinný život v nasledujúcich mesiacoch i ako riešiť náročné situácie, ktoré sa môžu objaviť.
Znášajú deti takéto náročné obdobia, akým je pandémia koronavírusu lepšie alebo horšie ako dospelí?
Vo veľkej miere platí, že deti sú zrkadlom svojich rodičov. To znamená, že pokiaľ je rodič nervózny, môže sa to snažiť pred deťmi aj zakryť, ale tie mu to zrkadlia naspäť. Aj ony budú nervóznejšie, doma bude horšia atmosféra. Zvyknem rodičom hovoriť, že sebaláska a starostlivosť o seba nie je luxus. Ak spravíme niečo pre seba ako rodičia, nie je to len starostlivosť o seba samého, ale o celú rodinu.
Ako je to s informáciami z okolia, napríklad z médií?
Deti sa pohybujú aj mimo rodiny a nemáme pod kontrolou všetky informácie, ktoré sa k nim o aktuálnej pandemickej situácii dostávajú. Tiež informácie, ktoré zachytia z našich rozhovorov alebo z televízie nevedia vyhodnotiť v širšom kontexte, zracionalizovať si ich a môžu sa u nich vyskytovať známky stresu a úzkosti. Všímajte si zmenené správanie – zmenu prevažujúcej nálady, zmenu miery aktivity. Ak badáte známky úzkosti a stresu, s ktorými si neviete poradiť, vyhľadajte detského psychológa. Ak prichádzajú s tým, že ich bolia brušká, majú strach spať v noci sami v izbe, berte tieto veci vážne a postarajte sa, aby bolo boľavé bruško „pofúkané“ a dovoľte im ukryť sa pred strachom v rodičovskej posteli – vašu pomoc nebudú potrebovať večne.
Na čo by mal rodič myslieť pri malých deťoch vo veku, kým ešte nechodia do školy?
S deťmi trávime teraz viac času doma, mali by sme sa snažiť vytvoriť si pre seba, a teda aj pre nich, pohodu. Robte veci, ktoré aj vás bavia, pečte, varte spolu, spievajte si, choďte na prechádzky do lesa, venujte sa príprave záhrady na zimu, nechajte ich pomáhať pri upratovaní. Berte ich ako partnerov, úprimne sa ich pýtajte na názor – budete prekvapení, aké sú šikovné.
Pri spoločných hrách sa inšpirujte tým, čo máte doma – obkresľujte listy, ruky, celé postavy, príbory, robte si účesy, lakujte si nechty, učte sa básničky, hádanky, pozerajte staré fotky, upracte si s deťmi šatník a kuchynskú linku.
Školákov už dištančné vyučovanie i mnohé reštrikcie aktivít obmedzujú omnoho viac. Ako ich príliš nevystrašiť?
Školáci dostávajú už viac takých informácií, ktoré nemáme pod kontrolou. Napríklad od kamarátov. Mnohé ich môžu vystrašiť. Buďte ochotní sa s nimi rozprávať, buďte citliví na to, čo chcú vedieť. Rozprávajte sa s nimi pravdivo, ale nezahlcujte ich viac, ako sa pýtajú. Napríklad, keď sa spýtajú, či deti zomierajú na Covid, ošetrite najskôr emóciu. „Zaujíma ťa to? Možno si aj vystrašený, deje sa teraz toľko nového. Deti sa zvyknú nakaziť oveľa menej. A ak sa aj nakazia, majú ľahký priebeh.“ A sústreďte sa spolu na to, čo robíte pre to, aby ste sa chránili. Vysvetlite si, že nakaziť sa dá kvapôčkovou infekciou, hovorte o tom, ako tomu pomáha obmedzenie kontaktov, vetranie, odstupy, rúško, hygiena rúk a podobne.
Môžeme nejako pozitívne využiť moderné technológie? Na čo si dať pozor?
V tomto období máme výbornú príležitosť naučiť deti využívať technológie, tablety a počítače múdro – vedia si tam nájsť inšpirácie na kreatívne činnosti. Nájdite podcasty, audiorozprávky, hudbu na počúvanie. Existujú tiež hry, ktoré podporujú detský rozvoj. Lepšie sú aplikácie a hry, pri ktorých sú aktívni. Opakom je napríklad pozeranie videí. Buďte, prosím, ostražití v tom, ako na ne vplýva množstvo času pred obrazovkou. Dôsledne si dohodnite a dodržiavajte limity. Celkovo platí, že je lepšie pravidlá nastavovať podľa počtu dielov, nie času. Nepoužívajte tiež obrazovky pred spaním. A najmä: zabezpečte, aby mali rozmanité záľuby – dbajte na pohyb, šport, hru na hudobný nástroj.
Prežívajú tínedžeri ťažšie sociálnu izoláciu? V médiách sa objavili správy, že práve táto veková kategória je na nedostatok sociálneho kontaktu veľmi citlivá.
V puberte je prirodzené a zdravé, že sa deti vzďaľujú od rodičov a väčší význam nadobúdajú rovesnícke vzťahy. Ak si predstavíte, že v tejto situácii sa ocitnú zatvorení s rodičmi, môže to viesť k frustrácii, úzkostiam, depresiám, zúfalstvu, hnevu, pocitom nespravodlivosti. To, že porozumiete, ako sa vaše pubertálne dieťa cíti, a dáte mu to najavo, môže veľmi posilniť váš vzájomný vzťah.
Ako napríklad?
Odporúčam túto tému otvoriť. „Musí to byť ťažké nemať po ruke kamarátov, viem že potrebuješ aj iné veci, ako byť stále s rodičmi. Je mi ľúto, že nemôžeš mať svoj normálny život.“ Skúste sa v tejto situácii postaviť na jednu stranu rieky a spoločne si pred seba postaviť “problém”. Vymýšľajte spolu, ako naplniť ich potreby. To, že porozumiete, ako sa cítia, neznamená, že im dovolíte všetko, čo chcú. Ale ak sa budú cítiť pochopení, ľahšie zvládnu aj obmedzenia.
