Podobným spôsobom a osudom postihnutým športovcom chce pomôcť najnovšou iniciatívou Šport v bezpečí, ktorá by mohla v budúcnosti takýmto druhom trápenia zabrániť!
Nový Čas v minulých dňoch informoval o kauze extrénera slovenských akvabel Szaudera, ktorého obvinili kanadské reprezentantky zo šikany, z obťažovania a z nátlaku. Kouč bol zároveň jednou zo záporných postáv prípadu talentovanej Reichovej, ktorý jej rodičia napokon vlani v septembri na Športovom arbitrážnom súde (CAS) v Lausanne vyhrali.So záverom, že zo strany SPF došlo k procesným nezrovnalostiam, pozastavenie štatútu reprezentanta bolo nadmerné a neprimerané a Maďarove tvrdenia, že by mladá nádej „trénovala až príliš“, alebo „bol jej zdravotný stav nedostačujúci“, neboli pravdivé. Viky však pre svojvôľu trénera a ďalších ľudí v sekcii umeleckého plávania z dôvodu disciplinárneho konania stratila dva roky kariéry. Počas nich sa totiž musela pripravovať individuálne, a hoci mohla chodiť na súťaže, na reprezentačných akciách sa zúčastňovať nesmela.
Neprípustné správanie
A to napriek faktu, že jej za pravdu postupne dali mediátor, detská ombudsmanka aj vedenie SOŠV. „Správanie pána Szaudera bolo a je neprípustné. Osoby, ktoré šikanujú športovcov, by v športe nemali pôsobiť. Násilie či obťažovanie v ňom jednoducho nemajú miesto a musia skončiť,“ povedal Novému Času prezident SOŠV Siekel, ktorý prvé informácie o toxickom prostredí v sekcii umeleckého plávania a o problémoch s maďarským trénerom dostal od rodičov viacerých akvabel.
„Keďže sa zaoberám každým podnetom, ktorý dostanem, a snažím sa obhajovať záujmy športovcov, stretol som sa s rodičmi aj s mladými športovkyňami. Po ich vypočutí som sa okamžite obrátil na SPF. Viackrát sme na ňu aj v spolupráci s komisiou športovcov SOŠV apelovali, aby problém vyriešila v záujme športovkýň, ktoré boli v citlivom mladom veku. Bohužiaľ, bez uspokojivého výsledku, o čom svedčí aj rozhodnutie CAS,“ dodal s vierou, že ľudia, ktorí pôsobili v SPF, si aj vďaka informáciám z Kanady konečne priznajú spoluzodpovednosť.
Narážal tak okrem iných aj na exšéfku SPF Irenu Adámkovú, vtedajšieho viceprezidenta SPF Marcela Blaža, bývalého kontrolóra Ladislava Križana či na vedúcu sekcie umeleckého plávania Janu Labudovú, ktorí o podivných praktikách v hnutí dlhodobo vedeli a za ich éry skončili všetky podnety, udania či sťažnosti športovcov či ich rodín bez odpovede a zahladené pod koberčekom.