Pravdepodobne dôjde aj k zmene legislatívy týkajúcej sa ochrany životného prostredia a klímy. Taktiež chce otvárať témy týkajúce sa historickej nerovnosti rás. Pre TASR to uviedol odborník na zahraničnú politiku a medzinárodnú bezpečnosť z Erazmovej Univerzity v Rotterdame Michal Onderčo, ktorý v minulosti pôsobil aj na Kolumbijskej či Stanfordovej univerzite v USA.
Biden v otázke bezpečnosti podľa analytika bude na základe sľubu z kampane pracovať na zlepšení vzťahu s transatlantickými spojencami. "Vníma, že spojenie s európskymi členmi NATO nie je len o tom, že Američania poskytujú bezpečnostné záruky, ale aj o tom, že niečo z toho dostávajú naspäť. To niečo je politická podpora pre rôzne snahy, ktoré USA majú. Napríklad snahu získať lepšie pozície pri určovaní technologických štandardov. Teda väčšie politické témy, v rámci ktorých Biden vidí, že spojenie s Európanmi sa môže USA vyplatiť," konštatoval.
Podľa bezpečnostného analytika sa európska bezpečnosť s novým prezidentom, ktorý vzišiel z demokratov, nevráti do čias, kedy sa európski spojenci z NATO plne spoliehali na USA. Skúsenosť s Donaldom Trumpom, ktorý tlačil na zvyšovanie výdavkov v rámci NATO a ktorý sa vyhrážal vystúpením z organizácie, im podľa neho dala najavo, že slepo sa spoliehať na USA nie je úplne najlepšia možnosť. "Čo je možné vidieť aj na súčasných vyjadreniach európskych lídrov, ktorí hovoria o tom, že Európa sa musí byť schopná postaviť na vlastné nohy v technologickej a vojenskej oblasti. Znie to veľmi pekne, avšak v istom momente to bude pre európskych lídrov znamenať to, že budú musieť urobiť tvrdé rozhodnutia, ktoré budú aj finančne náročné. Nie som si úplne istý, či všetci lídri sú ochotní, schopní a majú úplne jasno v tom, ako tieto rozhodnutia budú chcieť urobiť," upozornil.
Vzťahy so strednou Európou budú podľa neho aj naďalej dobré z bezpečnostných a strategických dôvodov. Dá sa podľa odborníka predpokladať, že príchodom Bidenovej administratívy vzťahy s menej strategicky dôležitými a autoritárskejšími krajinami ako napríklad s Maďarskom môžu ochladnúť, avšak si nedovolí tvrdiť do akej miery. Taktiež si podľa neho treba uvedomiť, že už aj počas administratívy Baracka Obamu, odhliadnuc od Poľska, nebola stredná Európa až takou prioritou americkej zahraničnej politiky. Pokiaľ sa nestane niečo negatívne ako napríklad konflikt alebo zvýšenie nestability v stredoeurópskom priestore, tak sa podľa neho na tom nič nezmení ani najbližšie štyri roky.
V otázke vzťahov s kľúčovými svetovými hráčmi akými sú Čína, Rusko či s ohľadom na zahraničnopolitické aktivity Donalda Trumpa v súvislosti so Severnou Kóreou si nemyslí, že nech by sa stal prezidentom ktorýkoľvek z kandidátov, bol by medzi nimi veľký rozdiel. Výnimkou je Izrael. V otázke Číny posledné prieskumy organizované Gallupovým inštitútom alebo americkým výskumným inštitútom Pew Research Center hovoria o tom, že Američania majú negatívny pohľad na Čínu. Keď Donald Trump nastúpil k moci, zhruba polovica Američanov mala pozitívny názor na Čínu. Dnes je to podľa neho ani nie pätina. "Čína je veľmi nepopulárna v USA a nemyslím si, že demokratická administratíva na čele s Bidenom by mala vo väčšej miere záujem otepľovať vzájomné vzťahy. Pravdepodobne bude snaha vyhnúť sa akémukoľvek priamemu konfliktu, čo však neznamená, že dôjde k masívnemu zlepšovaniu vzťahov, v najlepšom prípade k spomaleniu snahy o rozpletenie rôznych politických a ekonomických prepojení medzi západom a Čínou," uviedol.
Výrazné zmeny neočakáva ani vo vzťahoch s Ruskom. Napriek tomu, že jeho predchodca sa vyjadroval o ruskom prezidentovi Vladimírovi Putinovi aj v pozitívnom duchu, Trumpova administratíva pokračovala v politike sankcií. Dochádzalo k posilňovaniu bezpečnosti a vojenských jednotiek rotujúcich v pobaltských štátoch. Aktivity na zemi napriek rétorike neboli až také proruské, pričom podľa neho v tomto nastavenom smerovaní bude pokračovať aj demokratická administratíva.
K najväčšej zmene dôjde po nástupe Joea Bidena v otázkach Blízkeho východu, resp. Iránu a iránskeho jadrového programu. Novozvolený americký prezident sa má záujem vrátiť k jadrovej dohode s Iránom. Podľa analytika vidí väčší priestor na vyjednávanie s iránskym režimom.
Napriek niekoľkým summitom Donalda Trumpa so severokórejským lídrom Kim Čong-unom sa vzájomné vzťahy medzi krajinami príliš nerozvinuli rovnako ako za Bushovej a Obamovej administratívy. Michal Onderčo ani nástupom Bidenovej administratívy neočakáva v tejto otázke výrazný pokrok, keďže USA majú záujem o denuklearizáciu a odzbrojenie KĽDR. "Pre Severnú Kóreu sú jadrové zbrane životnou poistkou. Bol by som veľmi prekvapený, keby strany našli kompromisné riešenie, pretože by to znamenalo, že by museli veľmi zľaviť zo svojich požiadaviek. Neviem si to predstaviť, ale nehovorím ani, že to je úplne nemožné," uzavrel.
Joe Biden zvíťazil v prezidentských voľbách nad republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom. Bývalý viceprezident presiahol hranicu 270 hlasov voliteľov a tak porazil úradujúceho šéfa Bieleho domu. Biden víťazstvom v Pensylvánii získal 273 hlasov voliteľov a stane sa 46. prezidentom USA. Úradujúci americký prezident Donald Trump odmieta prijať prehru v prezidentských voľbách. Vyhlásil, že voľby sa ešte neskončili a má záujem v tejto veci podniknúť ďalšie právne kroky.
