"Ak má byť (žaloba) úspešná, kandidát by musel dokázať na úrovni jednotlivých okrskov, ba dokonca hlasovacích lístkov, že sa vyskytli falošné lístky v takom počte, ktorý by zmenil celkový výsledok hlasovania," povedal ešte pred voľbami pre denník Boston Globe Benjamin Ginsberg, ktorý pôsobil ako poradca volebného tímu Georgea W. Busha počas opätovného sčítavania hlasov na Floride v roku 2000. Spočítavanie vtedy zastavil Najvyšší súd USA a Bush sa stal prezidentom.
Podľa magazínu The Atlantic nastáva po voľbách obdobie 35 dní, počas ktorých sa musia vyriešiť všetky právne spory. Do 8. decembra musia jednotlivé štáty vymenovať svojich zástupcov do Zboru voliteľov, ktorý má 538 členov. Ak sa ešte aj po tomto dátume vyskytnú akékoľvek sporné situácie, Kongres môže jednotlivých voliteľov zablokovať.
Americká ústava však výslovne neuvádza, že volitelia za jednotlivé štáty musia byť vymenovaní na základe všeobecných volieb. Podľa článku II ústavy "každý jednotlivý štát určí - spôsobom stanoveným jeho vlastným zákonodarstvom - počet voliteľov". Aj keď od 19. storočia až doteraz každý štát prenechával rozhodnutie na voličoch, Najvyšší súd USA v rozhodnutí o sporných voľbách v roku 2000 pripustil, že jednotlivé štáty "si môžu vziať späť právo vymenovania voliteľov". Napokon, republikáni i demokrati na Floride v roku 2000 tiež zostavili svoje vlastné zoznamy voliteľov, avšak Bushov súper Al Gore napokon priznal porážku ešte predtým, než mohli rozdielni volitelia spôsobiť ústavné spory.
Ako uvádza The Atlantic na základe informácií z prostredia Republikánskej strany, Trump by mohol prostredníctvom štátnych zákonodarných zhromaždení pod kontrolou svojej strany vymenovať lojálnych voliteľov. Ak sa bude právna neistota ohľadne sčítavania hlasov predlžovať, bude zároveň s blížiacim sa 8. decembrom rásť tlak na štátne orgány, aby voliteľov nejakým spôsobom vymenovali.
Republikáni v súčasnosti kontrolujú zákonodarné zbory v Pensylvánii, Michigane a Wisconsine, pričom v Arizone a Georgii okrem toho majú aj svojich guvernérov.
Ak by však aj republikánske zákonodarné zhromaždenia vymenovali voliteľov za daný štát, iné orgány - ako guvernéri či štátni tajomníci - by mohli vymenovať zostavu voliteľov s opačným názorom.
Zbor voliteľov sa za účelom voľby prezidenta zíde 14. decembra. V rovnakom čase sa však môže zísť aj konkurenčný zbor, pričom oba by poslali hlasovacie lístky, ako prikazuje ústava, do rúk predsedu Senátu. Ním je úradujúci viceprezident Mike Pence. Dvanásty dodatok ústavy je v tomto prípade strohý: "Predseda Senátu za prítomnosti Senátu a Snemovne reprezentantov otvorí všetky overené listiny a následne sú spočítané hlasy". Ako pripomína The Atlantic, neuvádza sa, kto má hlasy spočítať, ani ktoré hlasy sa majú počítať. Rozhodnutie by ostávalo na Trumpovom viceprezidentovi Penceovi. Ak by Pence, v súlade so zákonom, rozhodol o neplatnosti oboch zoznamov voliteľov z jednotlivých štátov, ani jeden z kandidátov by nemusel mať potrebných 270 voliteľov.
Rozhodnutie o prezidentovi by potom bolo na Snemovni reprezentantov, pričom každý štát by disponoval jedným hlasom. Počas spočítavania hlasov by však demokratická predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová mohla vykázať všetkých senátorov z rokovacej sály, a tak by Pence nemohol v súlade s ústavou vykonať spočítanie hlasov v prítomnosti kongresmanov zo Snemovne reprezentantov. Ak by hlasy neboli spočítané ani do 20. januára, kedy má prevziať úrad nový prezident, zastupujúcou prezidentkou by sa stala Pelosiová.
Na post prezidenta by si v takom prípade nárokovali až tri osoby. Zasiahnuť by mohol Najvyšší súd, avšak nedá sa vylúčiť, že by sa rozhodol radšej zdržať sa rozhodnutia, ktoré by mohlo byť chápané ako čisto politické, komentuje The Atlantic.
