Rada trávim čas v prírode a roky sme aj s manželom fanúšikmi zbierania húb. Najviac dobrých výsledkov mám vždy z letnej dovolenky v Podbanskom, kde rastú kozáky, dubáky aj kuriatka. Často sme zbierali aj na Záhorí a tento september mi ešte spravil radosť aj Kamzík, kde som našla veľa bedlí.
Už ako malý chalan som v lese behal s košíkom a s malým nožíkom. Otec ma učil hľadať hríby a rozoznávať jedlé od nejedlých. Môj najväčší úlovok bol dubák, ktorý vážil asi jedno kilo.
Hríby zbierame od detstva. Chodievali sme s naším otcom a práve on nás naučil základy rozlišovania. Mám svoje obľúbené miesta a držím sa pravidla, že domov nesiem iba tie huby, ktoré bezpečne poznám. Ak mám akúkoľvek pochybnosť, nechám ich na mieste. Zatiaľ som sa teda po každom jedle z húb zobudil a iba raz som sa poučil, aký je rozdiel medzi dubákom a horkáčom. Nie je jedovatý, len príšerne horký. Dnes ho už bezpečne rozoznám.
Odmalička patrili k najkrajším chvíľam s rodičmi, keď sme chodili spolu na huby. Ocko ma brával do lesov v jeho rodnej dedinke Kolačno alebo na Záhorie, tie boli naším rajónom. S ockom chodievame spolu na huby stále a vianočná kapustnica sa nám ani neráta, keď v nej nemáme vlastnoručne nazbierané hríbiky. Tento rok budem s našimi a veľmi sa z toho teším.
