K argentínsko-bolívijskej hranici, ktorú Morales prekročil pešo, ho odprevadil argentínsky prezident Alberto Fernández. Teraz ho čaká 1000-kilometrová cesta v konvoji viac ako 800 vozidiel cez oblasti krajiny, v ktorých má vysokú popularitu, informuje britský denník The Guardian.
Evo Morales rodnú Bolíviu opustil v novembri 2019 po tom, čo v krajine vypukli protesty v súvislosti s údajnou manipuláciou hlasov počas minuloročných prezidentských volieb.
Po jeho odchode prevzala moc v krajine dočasná vláda na čele s pravicovou senátorkou Jeanine Áňezovou, ktorej nástup do prezidentského úradu vyvolal sériu demonštrácií Moralesových podporovateľov. Pri zrážkach s armádou vtedy zahynulo 23 demonštrujúcich. Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyjadrila znepokojenie nad konaním vlády a správy o obetiach označila ako "mimoriadne nebezpečný vývoj" situácie, napísala v novembri minulého roku agentúra AP.
Dočasný minister vnútra Antonio Murillo niekoľko týždňov po skončení sporných volieb obvinil Moralesa z protištátnej činnosti a terorizmu, na základe čoho prokurátori podali na Moralesa trestné oznámenie a zároveň naňho vydali zatykač.
Súd sa v októbri rozhodol zatykač zrušiť, čo Moralesovi umožnilo vrátiť sa späť do krajiny bez toho, aby mu hrozila väzba. Trestné oznámenie je však platné naďalej a vyšetrovanie podľa informácií tamojšieho súdu pokračuje.
Morales v minulosti uviedol, že sa do Bolívie vráti v prípade, že jeho strana Hnutie za socializmus (MAS) v opakovaných voľbách zvíťazí, čo sa jej nakoniec 18. októbra 2020 podarilo. Nový bolívijský prezident Luis Arce v nedeľu zložil slávnostnú prísahu.
