Katolikos vyzval úradníkov, aby "konali triezvo a múdro". Zdôraznil, že "túto krízu je potrebné prekonať spoločným úsilím zahraničnopolitického vedenia Arménska a Arcachu" (Náhorného Karabachu).
Vyhlásenie o zastavení bojov bolo podpísané nečakane v noci na utorok prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu - Vladimirom Putinom a Ilhamom Alijevom, a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.
V súlade s dohodou sa 10. novembra od 00.01 h miestneho času mali úplne zastaviť všetky bojové akcie v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany majú zostať na svojich pozíciách. Kontaktnú líniu budú kontrolovať ruské jednotky. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.
Kým Azerbajdžan považuje podpísanie tohto vyhlásenia za "kapituláciu" Arménska, v samotnom Arménsku to vyvolalo hnev. Skupina ľudí v noci na utorok v Jerevane obsadila úrad vlády a vyrabovala Pašinjanovu rezidenciu.
V reakcii na kritiku Pašinjan podľa agentúry Interfax uviedol, že k prijatiu spoločného vyhlásenia s Ruskom a Azerbajdžanom a rozmiestnení "ruských mierových síl" v oblasti ho tlačila armáda. "Rozhodol som po tom, ako armáda dlho tvrdila, že takýto krok je nutný," napísal Pašinjan v utorok na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook.
Armáda podľa jeho tvrdenia poukazovala na "určité problémy, na ktorých riešenie buď nie sú vyhliadky, alebo boli vyčerpané zdroje na ich riešenie". Priznal, že obsah trojstranného vyhlásenia je pre arménsku stranu nevýhodný. "Ale inak, ak by nebolo podpísané, malo by to negatívne dôsledky na našu bojaschopnosť," uviedol arménsky premiér.
Poukázal pritom aj na problémy vojakov: informoval o niekoľkých desiatkach prípadov, keď obyvateľstvo konkrétnych regiónov nedovolilo armáde presunúť jednotky, o problémoch s odvodmi, nízkej bojaschopnosti milícií i o prípadoch dezercie.
"Ocitli sme sa v situácii, keď neexistovala alternatíva k podpísaniu dohody," zdôraznil arménsky premiér.
Prezident neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že o trojstrannom vyhlásení s Pašinjanom rokoval a uznáva ho ako nástroj, ktorý pomôže zabrániť ďalším obetiam a úplnej strate tohto územia.
Arménsky prezident Armen Sarkisjan oznámil, že sa o podpísaní vyhlásenia dozvedel z tlače a nikto ho predtým s ním nekonzultoval. Uviedol, že začína s misiou zameranou na dosiahnutie národnej jednoty v otázke Karabachu.
Opozičná parlamentná frakcia Prosperujúce Arménsko má v úmysle zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, lebo chce dosiahnuť, aby Jerevan odstúpil od dohôd o Karabachu. V utorok to pred novinármi uviedla poslankyňa Naira Zohrabjanová, pričom upozornila, že podpísaný dokument je "stále len vyhlásenie".
