"Sú to tikajúce časované bomby," vyhlásil Kurz po online summite za účasti francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ďalších európskych lídrov.
"Ak chceme chrániť slobodu všetkých, musíme obmedziť slobodu týchto ľudí," povedal Kurz s poukázaním na to, že mnohí bývalí extrémistickí bojovníci tzv. Islamského štátu (IS) budú v nasledujúcich rokoch prepustení z väzení v krajinách EÚ.
Rakúsky mladík macedónskeho pôvodu, ktorý minulý týždeň pri útoku v centre Viedne zastrelil štyroch ľudí, bol podmienečne prepustený z väzenia po tom, ako ho odsúdili za snahu pridať sa k bojovníkom IS v Sýrii.
Merkelová sa po utorkovej videokonferencii vyslovila za dôrazný medzinárodný boj proti islamistickému terorizmu. Útoky, aké sa odohrali v Drážďanoch, v Paríži, v Nice a vo Viedni, boli podľa nemeckej kancelárky "útokmi proti našej slobodnej spoločnosti, proti nášmu spôsobu života".
Podľa Merkelovej "nejde o konflikt medzi islamom a kresťanstvom", ale o to, že sa demokratický model spoločnosti musí vyrovnať s teroristickým a antidemokratickým konaním, a to s "veľkou úprimnosťou a rozhodnou silou". Macron počas utorkového online summitu vyzval európske krajiny na rýchlu a koordinovanú reakciu voči teroristickým útokom, ktoré v uplynulých rokoch sužujú kontinent, napísala agentúra AFP.
Podľa Macrona by malo ísť najmä o "vytváranie spoločných databáz, výmenu informácií alebo posilnenie stratégií v trestnej oblasti". Prezident navyše dodal, že európsky azylový systém zneužívajú ľudia, ktorí chcú do Európy vstúpiť s nekalými úmyslami.
Online summit sa uskutočnil týždeň po teroristickom útoku vo Viedni a po útokoch, ku ktorým došlo minulý mesiac v bazilike vo francúzskom meste Nice a na severe Paríža, kde mladý moslim čečenského pôvodu zavraždil francúzskeho učiteľa dejepisu.
Po týchto teroristických činoch sa znova posilnili výzvy na užšiu spoluprácu v boji proti terorizmu Európe. Cieľom utorkovej videokonferencie bolo takúto kooperáciu zlepšiť. Okrem Macrona, Kurza a Merkelovej sa na nej zúčastnili aj holandský premiér Mark Rutte, predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
