Riešením by podľa neho bola novelizácia ústavného zákona o bezpečnosti štátu. "Ruka v ruke s touto úpravou by malo ísť rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu v tejto veci iniciovať konanie pred Ústavným súdom. Dnes tento okruh zahŕňa hlavu štátu, skupinu 30 poslancov a generálneho prokurátora," spresnil s tým, že počas letných mesiacov, v období medzi prvou a druhou vlnou pandémie, bol čas prijať takéto zmeny.
"Pri vyhlásenom núdzovom stave existuje väčšie riziko, že dôjde k zásahu do niektorých základných práv a slobôd. Už sme boli svedkami uloženia pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti, zákazu uplatňovania práva na štrajk, zásadného obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať či významných zásahov do slobody pohybu zákazom vychádzania v určenom čase," poznamenal. Nebolo by podľa neho prekvapujúce, ak by v rámci núdzového stavu došlo k opakovaniu týchto zásahov.
Zároveň pripomenul, že v doterajšej histórii SR bol núdzový stav vyhlásený trikrát. V novembri 2011, tiež v marci a októbri 2020. "Nikdy nebol Ústavnému súdu doručený návrh aktívne legitimovaného subjektu na preskúmanie ústavnosti konkrétnej povinnosti alebo obmedzenia, ktoré vláda uložila. Ústavný súd síce rozhodoval v októbri 2020, bolo to však len o tom, či je vyhlásený núdzový stav v súlade s ústavnými predpismi," dodal.
