Kým na jar tohto roku svet bojoval s ohniskami nákazy, izolované ostrovné štáty sa rýchlo uzavreli - a to aj napriek veľkým ekonomickým nákladom a stratám -, pretože sa obávali, že ich zlá zdravotná infraštruktúra bude počas epidémie zvlášť zraniteľná. Ostrov Vanuatu tak uzavrel svoje hranice v marci a prísne kontrolované repatriačné lety umožnil len nedávno.
Infikovaný muž, pôvodom z Vanuatu, cestoval z USA cez Sydney a Auckland, ale už počas cesty bol preventívne izolovaný od ostatných cestujúcich, dodala AFP. Vanuatský premiér Bob Loughman ubezpečil občanov, že epidemiologická situácia je pod kontrolou. V súvislosti s nakazeným uviedol, že bol stále v karanténe a prebieha vyhľadávanie ľudí, s ktorými mohol prísť do kontaktu.
Premiér tiež oznámil, že vzhľadom na to, že muž bol karanténe, vláda nebude obmedzovať verejné zhromaždenia, zatvárať školy ani žiadať ľudí, aby pracovali z domu. Cestovanie v rámci ostrova by však malo byť obmedzené. Povinná karanténa pre repatriantov by sa mala zdvojnásobiť - na 28 dní - a občania sa pred odletom z ostrova budú musieť preukázať negatívnym výsledkom testu na COVID-19 nie starším ako 72 hodín. Austrálska odborníčka na verejné zdravie Lana Elliottová v rozhovore pre AFP v súvislosti s opatreniami vlády ostrova Vanuatu uviedla, že "včasné a tvrdé uzavretie hraníc im prinieslo rozhodujúci čas na plánovanie a strategické konanie". Tieto kroky vlády podľa nej "udržiavajú obyvateľstvo vo väčšom bezpečí než v ktorejkoľvek inej krajine na Zemi".
Odľahlé Šalamúnove ostrovy a Marshallove ostrovy prišli o štatút územia bez výskytu prípadov nákazy koronavírusom nového typu už v októbri, aj keď i tam platili podobné opatrenia ako na Vanuatu. AFP dodala, že za územia bez výskytu koronavírusu SARS-CoV-2 sú aktuálne považované už len odľahlé ostrovné štáty a územia Kiribati, Mikronézia, Nauru, Palau, Samoa, Tonga a Tuvalu.