V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol ústavný právnik Peter Kresák. Zároveň uviedol, že ústavný zákon povoľuje štátnym orgánom uskutočňovať iba také kroky, ktoré im umožňujú zákony. Ústavný zákon podľa neho povoľuje vyhlásenie núdzového stavu na 90 dní, nehovorí však o možnosti predĺženia núdzové stavu. Podľa striktného výkladu zákona by tak predĺženie núdzového stavu nemalo byť možné.
„Pani ministerka spravodlivosti sa pred rokovaním vlády vyjadrila, že by sa priklonila k tomu, aby sa novelizoval ústavný zákon o týchto situáciách, čo by bola čistá cesta, no trvalo by to asi nejakú dobu. Príklad Českej republiky je jednoznačný. Česi majú v ústave možnosť predĺženia núdzového stavu, ktorý musí schváliť vláda a potvrdiť parlament. Poslanecká snemovňa však má právo sa k tomu vyjadriť, čo považujem za správne a logické,“ povedal pre agentúru SITA Kresák.
Ústavný právnik uviedol, že situácia poukazuje na ďalší právny problém súčasnosti, ktorým sú rozhodnutia vlády prijímané uzneseniami. Podľa Kresáka sa už do roku 2011 mnohé rozhodnutia vlád vykonávajú na základe uznesení. Uznesenia vlády však podľa neho na rozdiel od nariadení vlády nemajú všeobecnú záväznosť. Kresák si myslí, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd počas núdzového stavu môže dôjsť, mali by však byť primerané a nevyhnutné z hľadiska cieľov, ktoré sa nimi majú dosiahnuť.
Núdzový stav na obdobie 45 dní vyhlásila vláda v súvislosti s pandemickou situáciou ešte 1. októbra, skončiť mal v sobotu 14. novembra. Členovia kabinetu na dnešnom rokovaní rozhodli o predĺžení núdzového stavu, ktorý tak bude trvať od soboty 14. novembra ďalších 45 dní.
