Nový Čas sa spojil s niektorými z nich a opisujú, ako zvládajú online dištančnú výučbu. Zatiaľ pritom nie je jasné, či do škôl nastúpia v sľúbený dátum na konci novembra, ktorý predbežne stanovil Ústredný krízový štáb.
Dáva mu to zabrať
- Môj syn navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy. Online výučba sa začala už minulý školský rok a pokračuje opäť. Na jednej strane mu poskytuje väčšiu flexibilitu, teda plnenie úloh si môže rozvrhnúť podľa toho, ako mu to vyhovuje. Vidím však na ňom, že táto výučba mu dáva zabrať a dal by prednosť priamemu kontaktu s profesorom. Dištančné vzdelávanie sa nemôže porovnávať s prezenčným. Prijala by som ho skôr ako doplnok výučby. Ako učiteľ oceňujem ochotu ostatných kolegov venovať sa študentom čo najviac.
Aspoň sme spolu častejšie
- Aj keď sa nám zdvihli náklady, pretože sme museli druhej dcérke kúpiť počítač a zmeniť internet na výkonnejší, vyhovuje mi viac, keď sú obe doma. Sme spolu častejšie a staršia pomáha mladšej aj pri učení. Pomáhajú si. Podľa mňa majú aj menej stresu ako v triede pred učiteľom.
Nemôže to tak zostať stále
- Mať deti tak dlho mimo školy je náročné, lebo im treba každý deň variť. Doteraz sa vedeli stravovať v škole. Faktom je aj to, že nedokážu tak dobre narábať s webovými stránkami školy a videokonferenčnými nástrojmi, čiže aj tu im treba pomáhať. A ešte okolo toho musíme chodiť do práce. Samotné dištančné vzdelávanie pre deti schvaľujem, ale len výnimočne, ale nie ako stálu formu vyučovania. Nezískajú tak toľko vedomostí ani sociálne zručnosti ako v škole. Určite potrebujú byť osobne so svojimi spolužiakmi.
Chýbajú im kamaráti
- Mám pocit, že nám vyrastá stratená generácia. Deti sa online nenaučia v živote toľko ako v škole s osobným prístupom. Samozrejme, mojim dvom dcéram chýbajú kamaráti a kolektív. Rovnako nechápem, prečo, keď boli na celoplošnom testovaní a sú negatívne, nemôžu chodiť na krúžky, resp. individuálne aspoň na klavír. Navyše staršia dcéra ide na strednú školu, a hoci sa učí veľmi dobre, príprava na prijímačky jej bude chýbať. „Už sa teším do školy, takéto ,prázdniny‘ už sú dlhé aj pre mňa,“ dodala deviatačka Ema.
Naučím sa menej
- Už by som konečne rada išla do školy, lebo dištančne sa toho naučím podstatne menej ako v škole. Potrebujem to najmä preto, aby som sa mohla pripraviť na prijímačky. Chcela by som pokračovať v štúdiu na bilingválnom gymnáziu.
Nedokáže sa poriadne sústrediť
- Nie je to vôbec takto dobre, nechápem, keď môžu chodiť do školy žiaci prvého stupňa, prečo nemôžu aj oni. Vyučovanie je veľmi benevolentné, on sa nedokáže poriadne sústrediť, môže si pomôcť, keď sa skúša, tak určite nemá šancu vidieť, či deti nemajú pred sebou nejaký zošit. Aj ten prístup pedagógov je miernejší, ak niečo nevedia, povedia, to nič, tak nabudúce. Navyše sú zavretí doma, nemajú ani záujmové aktivity, je to veľmi náročné a deti sú znudené. V tomto režime a v domácom prostredí je veľmi ťažké prinútiť ich venovať sa učeniu tak, ako by mali, školské prostredie vytvára aj akúsi autoritu, veľmi je to takto zle a neviem si predstaviť, ako to doženú.
Nerozumiem všetkému
- Je to už veľmi dlho, čo deti nechodia do školy. Napriek tomu, že sa so synom snažíme urobiť všetko, čo učitelia zadávajú, je to komplikované. Mnohým veciam ani ja nerozumiem a určite im toto dištančné vzdelávanie nenahradí to klasické. Som jednoznačne za to, aby deti začali chodiť do školy. Aj im chýba kontakt nielen s učiteľmi, ale hlavne so spolužiakmi. Aj deti majú svojich kamarátov, ktorých k životu potrebujú. Byť niekoľko týždňov zatvorení doma im k ničomu nepridá.
Je to núdzový stav
- Dištančné vzdelávanie mojich detí, ktoré navštevujú stredné školy v Banskej Bystrici, vnímam ako len núdzový stav. Osobný kontakt s učiteľmi, so spolužiakmi sa nedá nahradiť. Môj syn Vladimír (17) navštevuje Strednú spojovú školu, odbor obchod a podnikanie a je už v treťom ročníku a čoskoro ho čaká maturita, nemá to ľahké. Samozrejme, dištančné učenie nemôže nahradiť podľa môjho názoru klasickú úroveň formy vzdelávania.
Má to dva hlavné nedostatky. Z hľadiska ústavy by mal štát zabezpečiť každému dieťaťu na území Slovenska v núdzovom stave prístup na internet a aj počítač. Ja som s rodinou aj s deťmi, keď to bolo povolené, využil každú možnosť, aby sa deti dostali na čerstvý vzduch a v tomto období koronavírusu sme navštívili väčšinu historických a prírodných krás v okolí Banskej Bystrice – s tým, že sme dodržali všetky nariadenia.
