Lavrov v tejto súvislosti podľa agentúry TASS zdôraznil, že zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska musí prestať. Podľa neho treba naopak nabádať všetkých Bielorusov vrátane opozície, aby sa zapojili do procesu politického urovnania situácie v krajine.
Západ podľa Lavrova tvrdí, že mu nejde o zmenu moci v Bielorusku, ani o snahu "vraziť klin medzi Bielorusko a Rusko". Ruský minister však vyjadril názor, že tieto vyhlásenia sa v praxi nepotvrdzujú. Bieloruská opozícia je podľa neho naďalej "financovaná a aktívne podnecovaná" k tomu, aby zaujala nekompromisný postoj k súčasnému vedeniu a vzťahom s Ruskom.
Na brífingu v Moskve Lavrov dodal, že organizátori protestov v Bielorusku nedostávajú zo zahraničia len finančnú pomoc, ale "z Varšavy a Vilniusu im prostredníctvom sociálnych sietí" prichádzajú aj "pokyny". Podľa Lavrova si teraz "dokonca aj sponzori" protestov v Bielorusku uvedomujú nezmyselnosť tohto projektu", demonštrácie však "nedokážu zastaviť".
Šéf ruskej diplomacie v Bielorusku konštatoval, že už badať pokles aktivity demonštrantov v bieloruských mestách. Moskva si to vysvetľuje tým, že "ľudia chápu, že treba prejsť ku konštruktívnemu dialógu," vyhlásil Lavrov počas online tlačovej konferencie.
Mohutné protesty sa v Bielorusku začali po prezidentských voľbách, ktoré sa konali 9. augusta a v ktorých po šiesty raz zvíťazil Alexandr Lukašenko. Veľkú kritiku vyvolalo, keď bezpečnostné zložky pri rozháňaní demonštrantov používali slzotvorný plyn, vodné delá, paralyzéry, gumové projektily.
Protestné akcie stále pokračujú, počtom ľudí najväčšie sa konajú vždy v nedeľu. Svoje zhromaždenia organizujú aj priaznivci Lukašenka, ktorého inaugurácia sa uskutočnila 23. septembra.