Nerastú však takým tempom ako pred krízou v roku 2008. V tom období totiž ceny bytov vzrástli medziročne o viac ako 30 %. Aktuálny rast cien nehnuteľností predstavuje necelých 12 %. Okomentovala to analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Cenové úrovne z roku 2008 už prekročili všetky typy bytov, najvýraznejší náskok zaznamenali veľkometrážne byty. Päť- a viacizbové byty totiž zdraželi oproti 2. kvartálu 2008 o 724 eur za štvorcový meter (m2), čo predstavuje 50-percentný nárast. "O tretinu drahšie ako pred krízou v roku 2008 sú aj štvorizbové byty. Tam si za m2 priplácame viac než 480 eur," dodala Glasová. Dvojizbové a trojizbové byty presahujú maximá z roku 2008 zhruba o 28 %. Najmenší nárast je pri jednoizbových bytoch, ktoré zdraželi o 25 %.
"Drahšie nehnuteľnosti ako v roku 2008 sú realitou vo všetkých regiónoch. Najmiernejší rast zaznamenal Prešovský kraj, kde sú byty a domy drahšie 'len' o desatinu," poznamenala Glasová s tým, že druhý najslabší cenový nárast dosiahli nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji, ktorých ceny sú vyššie zhruba o 17 %. Najviac oproti realitnému boomu v roku 2008 zdraželi nehnuteľnosti v Žilinskom kraji, kde m2 je drahší o 38 %. Nasleduje ho nitriansky región s cenovým nárastom o takmer 32 %.
Ako uzavrela, na základe dostupných štatistík sa zatiaľ prepad cien na realitnom trhu nekoná. Môže za to hlavne nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhodobo neuspokojuje dopyt. Druhým dôležitým faktorom sú úrokové sadzby, ktoré sú na historických minimách, čo ľudí láka ku kúpe domu alebo bytu. Za tretí faktor Glasová považuje to, že si už ľudia na život s novým koronavírusom istým spôsobom zvykli a nemajú také obavy ako počas prvej vlny pandémie. Namiesto prepadu cien teda analytička očakáva, že ceny realít by sa mohli stabilizovať a spomaliť svoj rast.
