Ako sme žili? Koľko sme zarábali a čo sme si mohli zo svojich platov dovoliť? Veľa vecí sa vyčísliť nedá. Nemáme nedostatkové tovary a výrobky bežnej spotreby nemusíme zháňať podpultovo. Otvorené hranice tiež významne prispievajú k celkovému pocitu šťastia a spokojnosti zo života. Máme sa lepšie alebo horšie ako za minulého režimu?
Väčšína tých, ktorí minulý režim zažili, zvykne hovoriť, že vtedy sme sa mali lepšie. „Dostupnosť a sloboda príležitostí, najmä pri cestovaní, štúdiu a pri práci je určite pozitívom, ktoré uľahčuje život,“ hovorí Martin Halas z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív. „Horšie je to určite pri istotách a to ako pri mladých, aktívnych, tak aj senioroch, “ dodáva.
Hypotéky na celý produktívny život rodiny, odďaľovanie založenia si rodiny, uprednostňovanie kariéry a financií s tým spojených sa stali bežnou súčasťou života. Na druhej strane, čísla jednoznačne ukazujú, že v priemere zarábame viac, ako za totality. Výrazne sa zmenili naše nákupné zvyky, máme oveľa viac možností, kde a ako a aj čo nakupovať.
Množstvo nákupných príležitostí
Veľký rozdiel oproti minulosti je vidno najmä v rýchlom raste počtu veľkých nákupných centier. Prvý svojho druhu - Polus City Center v Bratislave - u nás otvorili už v roku 2000, po ňom rýchlo nasledovali ďalšie a stále pribúdajú. „Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku zahraničné reťazce, ktoré náš trh obchodov postupne rozšírili o supermarkety a o hypermarkety,“ hovorí Eva Sadovská, analytička spoločnosti WOOD & Company.
Podľa Štatistického úradu SR v roku 2018 pripadalo na jedného obyvateľa 0,68 m2 predajnej plochy, kým v roku 1993 to bolo len 0,18 m2. Potešujúcejšie však je, že na väčšinu tovarov musíme odpracovať menej času ako za totality. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko markantné.
„Na kúpu chleba dnes ale musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi,“ dopĺňa Sadovská. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v revolučných rokoch takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba niečo cez jeden pracovný deň.
Čo sa ešte zmenilo
1. Zarábame o 30 % viac
Hoci po revolúcii reálne mzdy prepadli, dnes to tak už nie je. Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v roku 2007. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o cca 30 % .