Ako informovala agentúra DPA, Azerbajdžan odovzdal Arménsku telá bližšie neurčeného počtu vojakov zabitých počas bojov o strategicky dôležité mesto Šuši (v Azerbajdžane sa preň používa názov Šuša), ktorého sa Azerbajdžan po rokoch znova zmocnil.
Arménsko zase Azerbajdžanu odovzdalo telá šiestich azerbajdžanských vojakov. Výmena tiel padlých bola dohodnutá začiatkom týždňa v rámci vyhlásenia o ukončení všetkých bojov.
Arménski forenzní vyšetrovatelia doteraz obhliadli telá 2317 mŕtvych vojakov vrátane tých, ktorých totožnosť zatiaľ nie je známa, napísala hovorkyňa arménskeho ministerstva zdravotníctva Alina Nikogosjanová na svojom konte na sociálnej sieti Facebook. Počet potvrdených obetí z radov arménskych ozbrojených síl tak vzrástol o takmer 1000 v porovnaní s predchádzajúcou bilanciou. Azerbajdžan doteraz neposkytol žiadne oficiálne informácie o počte obetí z radov svojej armády.
Podľa dostupných informácií počas bojov zahynulo najmenej 143 civilistov; očakáva sa však, že počet civilných aj vojenských obetí je omnoho vyšší. Šesť týždňov trvajúce boje sa skončili v pondelok, 9. novembra, vyhlásením o zastavení bojov, ktoré podpísali Arménsko, Azerbajdžan a Rusko.
V súlade s ním sa 10. novembra od 00.01 h miestneho času mali úplne zastaviť všetky bojové akcie v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany mali zostať na svojich pozíciách. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.
Súčasťou dohody je aj to, že pozdĺž kontaktnej línie v Karabachu budú hliadkovať ruské jednotky, ktoré Moskva označuje za "mierové sily". Ich úlohou bude kontrola dodržiavania prímeria.
Medzičasom agentúra DPA informovala, že v Ankare sa v sobotu skončilo prvé kolo technických rokovaní Turecka s Ruskom. Rokovania sa začali v piatok a budú pokračovať v najbližších dňoch.
Predmetom rokovania v Ankare bol obsah memoranda, ktoré v noci na štvrtok v režime online konferencie podpísali ministri obrany Ruska a Turecka, Sergej Šojgu a Hulusi Akar.
Toto memorandum sa týka vytvorenia spoločného rusko-tureckého centra na kontrolu prímeria v Náhornom Karabachu. Centrum by malo operovať z územia Azerbajdžanu. Rusko opakovane a dôrazne odmietlo tvrdenie Turecka, že tureckí vojaci by mali mať rovnaký status ako ruskí a pôsobiť priamo v konfliktnej zóne Náhorného Karabachu.
Obyvatelia viacerých okresov medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky, ktoré by v súlade s trojstranným vyhlásením mali pripadnúť Azerbajdžanu, pokračujú v podpaľovaní svojich domov, ktoré by museli opustiť.
Jeden z arménskych obyvateľov dediny Charektar v okrese Kelbadžar, ktorá pripadne Azerbajdžanu, pre agentúru AFP vysvetlil, že podpálil svoj dom, lebo ho "nemôže prenechať Turkom", ako Azerbajdžancov Arméni často nazývajú. Dodal, že svoj dom podpáli každý dedinčan. Spresnil, že mnohí presťahovali aj pozostatky svojich predkov, aby predišli tomu, že "Azerbajdžanci budú mať veľkú radosť zo znesvätenia našich hrobov". Čas opustiť dedinu majú etnickí Arméni do sobotňajšej polnoci.
