Uviedol to pre agentúru SITA s tým, že z mnohých krajín prichádzajú tak zlé správy, že „takýto pokus, o ktorom sa v zahraničí dozvedia iba útržkovito, je dobrou reklamou pre Slovensko i pre vládu." Z epidemiologického hľadiska môže byť plošné testovanie hodnotené pozitívne v tom, že sa podarilo istý počet pozitívne testovaných udržať na dlhší čas doma.
Slovensko má za sebou pilotné testovanie na koronavírus na Orave a Bardejove a dve kolá celoplošného testovania. Napriek prvotným obavám, že ide o nepripravenú akciu, sa nakoniec - predovšetkým prvé kolo, ktoré bolo skutočne celoplošné – podarilo podľa sociológa zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Miloslava Bahnu logisticky zvládnuť. „O možnosti, že toto testovanie bude úspešné pritom ešte pár hodín pred jeho začiatkom dôvodne pochybovala aj prezidentka. Pre jeho úspech bola zrejme kľúčová ochota zdravotníkov zúčastniť sa na testovaní ako aj zapojenie samospráv," pripomenul Bahna.
Testovanie sa podľa sociológov nedá označiť ako dobrovoľné. „Napriek tomu bola účasť na tomto testovaní relatívne nízka, čo určite súvisí aj so spôsobom, ako bolo testovanie presadené a komunikované," domnieva sa Bahna. Podľa Vašečku bolo testovanie „s istou dávkou cynizmu dobrovoľné v tom zmysle, že ak boli ľudia ochotní znášať pomerne nepríjemne konzekvencie netestovania, mali možnosť sa tak rozhodnúť." Podľa neho predstavitelia štátu, narozdiel od minulosti, majú problém rozhodnúť sa pre povinnosť niektorých zásadných krokov. „Ak je takýto krok vydiskutovaný a vychádza z expertného konsenzu, je v poriadku, že je povinný. Podobne ako všetci musíme platiť dane a ako je povinné očkovanie na niektoré nákazlivé choroby," vysvetlil Vašečka.
Bahna dodal, že z aktuálnych čísiel z PCR testovania na Slovensku sa zdá, že hoci dokáže testovanie identifikovať určitú časť nakazených, stále v populácii zostane dostatočné množstvo vírusu na to, aby počty nakazených príliš neklesali. Dlhodobé riešenie pre zimné mesiace vidí len v nájdení rovnováhy medzi dlhodobejším obmedzením kontaktov v súkromí a miernejšou alebo prísnejšou formou vládou zavedených reštrikcií zameraných na obmedzenie šírenia koronavírusu.
Zhodnotiť všetky tri doterajšie kolá testovania je podľa Vašečku veľmi náročné. Zásadnejšie posuny v počte pozitívnych je podľa neho vidieť až teraz, s výraznejším odstupom. „Po druhé, keďže paralelne prebiehal čiastočný lockdown i testovanie, nevieme vyhodnotiť s akou silou ´sýtilo´ mierny pokles jedno a akou druhé. A po tretie, keďže oprávnene môžeme pochybovať o presnosti testov, ak niektorí ľudia stratia ostražitosť, môže testovanie, aj keď paradoxne, vyvolať opačný efekt," myslí si Vašečka. Za plošným testovaním treba podľa neho hľadať niečo iné - marketingovo je to snaha ukázať, že vláda niečo robí. Tiež sa jej podarilo vtiahnuť ľudí do diania. „Množstvo ľudí sa na akcii podieľalo, odrobili si to, stali sa spoluvlastníkmi akcie a preto budú brániť výsledky. Po tretie je to snaha o urobenie niečoho prekvapujúceho, čo nikto nečaká," doplnil sociológ.
Či budú preferencie hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) klesať, bude záležať podľa Vašečku od celkového vývoja pandémie v najbližších týždňoch. „Je stále možné, že premiér Igor Matovič (OĽaNO) vyjde z toho víťazne a bude aj schopný svoje víťazstvo odkomunikovať. Očakávam ale skôr veľmi pomalý pád na úroveň okolo 12 - 13 percent," povedal.
