Rebel
Na Vysokú školu výtvarných umení sa dostal až na druhý pokus. „Najprv som bol na maľbe u Jána Želibského, a potom som skončil úžitkovú grafiku a kreslený film u Jozefa Chovana. Tam som prestúpil kvôli tomu, že som sa dozvedel, že budeme ako diplomovku robiť oslobodenie Československa sovietskou armádou. Odmietol som to maľovať. Z tej predstavy mi bolo, s prepáčením, na vracanie.
Tak som radšej prestúpil na grafiku, kde sa z toho dalo vykľučkovať napríklad aj tak, že som na diplomovku k téme oslobodenia vytvoril plagát s prestreleným straníckym preukazom a dolu som malými písmenkami napísal: Jeden z tisícov, ktorí padli za slobodu,“ usmieva sa pri spomienke na obdobie mladíckeho rebelantstva.
„V 70. rokoch sme spolu s fotografom Pavlom Breierom a historikom umenia Radislavom Matuštíkom vytvorili zoskupenie BAHAMA. Naša spoločná tvorba konceptuálne reagovala na politickú klímu v časoch normalizácie a bola tvrdo protirežimová. Učil som v ľudovej škole umenia a okrem toho som robil maľby, kresby, zalamoval som časopisy,“ vymenúva.
Nežná
Keď hovoríme o novembrových udalostiach roku 1989, pokrúti hlavou: „Neviem, prečo sa všetko začína 17. novembrom, ako keby predtým nič nebolo. To je také absurdné! Veď v Čechách už mali Chartu 77, chartisti predznamenali rozpad komunistického režimu. Slovensko bolo v tomto smere zvláštne. Mali sme, obrazne povedané, 5 a pol chartistov, Bratislavskú päťku, významnú sviečkovú demonštráciu, podzemnú cirkev.
Dovolím si tvrdiť, že aj mnohí z tých, ktorí v 89-tom prišli do Umeleckej besedy nevedia, prečo tam vlastne prišli,“ myslí si Peter Horváth, ktorý na známom stretnutí prečítal z improvizovaného pódia výzvu, podporujúcu zmeny v spoločnosti. „Treba si uvedomiť, že predgenézou Nežnej bol predsa pád Berlínskeho múru. Lebo keby nebol padol Berlínsky múr, tak tu nie je nič,“ myslí si.
„Vtedy už bolo jasné, že sa to nedá zastaviť. Jeden domček z karát padol a bol som presvedčený, že je to nezvratný proces. Pamätám sa, ako som 7. novembra, na moje narodeniny, išiel s kamarátom, sochárom Petrom Strassnerom, z Devína do Devínskej Novej Vsi a tam naše auto zastavili pohraničníci s vlčiakom. Spýtal som sa, či majú nožnice, že kedy budú strihať drôty. Nechápali, o čom hovorím. Hádam ani nevedeli, čo sa deje v Nemecku! Vtedy nebol internet a správy sa k ľuďom dostávali oneskorene. V tom čase sa však už ľudia bicyklovali na Berlínskom múre,“ opisuje zážitok z novembrových dní.
