V súkromí však emóciami v poslednom období doslova prekypuje. S priateľkou, herečkou Silviou Soldánovou (32) sa stali rodičmi synčeka Adamka. Požiada svoju detskú lásku konečne o ruku?
K herectvu sa Braňo dostal vďaka láske. „Je to moja obľúbená historka. Herectvo ma začalo zaujímať kvôli Silvii,“ začína svoje rozprávanie predstaviteľ doktora Chromíka zo seriálového hitu Sestričky. Silvia je jeho životnou partnerkou, ich vzájomná láska však prichádzala postupne. „Som do nej zamilovaný od mojich 13 rokov, chceli sme ju prebrať kamošovi ešte na základnej škole. Boli sme spolu aj na rande, urobila taktický ťah, pretože si so sebou zobrala kamošku, ktorá nemala predný zub, a tak som sa zamiloval do Silvie,“ prezrádza.
Chodiť spolu ale nezačali a ich cesty sa rozišli rôznymi smermi. „Vždy, keď som bol sám a nikoho som nemal, myslel som na ňu. Kvôli nej som sa dokonca prihlásil na JAMU, kde študovala, ale nezobrali ma. Stretli sme sa až po piatich rokoch v trnavskom divadle.“ Láska na prvý pohľad to teda nebola. „Iskra síce preskočila, ale ona to zatĺka,“ hovorí herec s úsmevom. Na lásku na prvý pohľad rozhodne verí. „U mňa to bolo isté, ona neverí,“ smeje sa.
Prerába byt
Obaja zaľúbenci sú rodení Trnavčania. Braňo začínal v lokálnom amatérskom divadle Disk. „Ešte stále tam hrám. Divadlo už otvorilo 66. sezónu, je jedno z najstarších a najúspešnejších ochotníckych divadiel na Slovensku. Dlhé roky tam pôsobí režisér Blaho Uhlár, vďaka ktorému som sa neskôr dostal aj do divadla Stoka,“ hovorí herec, ktorý dostal takmer pred dvoma rokmi stály angažmán v trnavskom Divadle Jána Palárika. Trnavčania sú veľkí lokálpatroti, no napriek tomu sa presťahoval do Bratislavy, kde žil 10 rokov.
„Je to zvláštny fenomén, ktorý som nikdy nechápal, nehovoril som ani trnavsky. Možno preto, že mamička je z Topoľčianok. Nerobilo mi teda problém odísť do Bratislavy a myslel som si, že do Trnavy sa už nevrátim. A napokon sme sa so Silvikou vrátili a kúpili si tu pred rokom byt.“ Ten pomaly svojpomocne prerábajú.
„Finančné okolnosti prinútia človeka naučiť sa niečo nové. Na byte je stále dosť práce. Keď sme prizvali remeselníkov a tí sa pozreli na okná a dvere, ktoré bolo potreba zrepasovať začali ohŕňať nos. Vraj, ak sa do toho pustia, bude to veľmi drahé, tak som sa hecol a viac ako pol roka na tom makám, veľa mi pomohol aj svokor. V byte, ktorý bol postavený v roku 1903, je totiž 54 okenných tabúľ. Plastové by sme nechceli a ani pamiatkári by nám ich nedovolili. Vďaka za koronu, inak by som to neprerobil,“ myslí si.
Nebezpečný úraz
V seriáli Sestričky hrá chladného exentrického lekára. „Som zatiaľ mladý a slabý herec, potrebujem sa ešte veľa učiť. Najskôr som jednoducho nedokázal zahrať to, čo režisér odo mňa chcel a spravil som to až na tisícikrát, nebolo to stále dobré a s mojím výkonom v prvých častiach nie som spokojný. V druhej sérii mi ale povedal, aby som si uvedomil, že moja postava je úplne normálny človek, len jeho reakcie sú neprimerané a vtedy mi docvaklo. Prestal som tlačiť na pílu a začal som fungovať inak.“
