Manželka bývalého poslanca parlamentu Martina Poliačika (40), Hana, je totiž podľa jeho slov „duša sťahovavá“. Navštívili sme ich v byte, ktorý sa nachádza v novostavbe v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Ich domovom je posledný rok.
„Presťahovali sme sa sem, lebo naše deti tu začali chodiť do Montessori škôlky a školy. Bývali sme v Ružinove a to dochádzanie z jednej časti mesta do druhej, bolo náročné,“ vezme si na úvod slovo pani Poliačiková, ktorú na vznikajúcu novostavbu upozornila kolegyňa. „Fungovať mala na komunitnom princípe, takže nám to celé dávalo zmysel, navyše tu máme kúsok les. Ale čakali sme dva roky, kým sa to dostavia.“
Exposlanec podniká
Ide už o štvrtý byt, odkedy spolu fungujú ako dvojica. „Ja by som bol rád, keby sme tu ostali nejakú chvíľku, pretože po pravde, tá sťahovavá duša je tu niekto iný...“ usmeje sa hlava rodiny a pokračuje: „Hanka je taká, že keď už sa päť mesiacov niečo nehýbe, tak začne chodiť po byte, vymýšľať, že by dala iné stoličky, stôl. Ale, chvalabohu, teraz na to nemá čas, lebo nás zamestnáva práca. Od tohto jedálenského stola sú riadené od rána do večera tri firmy.“
Presne tak, bývalý poslanec Národnej rady sa teraz venuje podnikaniu, a to aj spolu so svojou polovičkou. Má svoju Akadémiu kritického myslenia, dáva tréningy aktívnym politikom, no najviac ho momentálne fascinujú veci spojené s kvalitným spánkom.
Preto sa aj s manželkou vrhol na predaj záťažových prikrývok. Ide o deky, ktoré vážia až dvanásť kilogramov a tým pádom fungujú doslova ako objatie. „Podľa štúdií, s ktorými teraz pracujeme, sa vám takto začne skôr vylučovať melatonín, váš organizmus dostane signál, že by mal ísť spať. Spánok má tiež oveľa väčšiu kvalitu, na sebe môžem povedať, že sa menej prehadzujem a budím,“ konštatuje fascinovane.
Dokonale využitý priestor
Na obývačke spojenej s kuchyňou naozaj vidieť, že firmy riadia Poliačikovci z domu, keďže miesto televízora je tu flipchart, respektíve biela tabuľa. „Tento priestor sa počas korony zmenil na kanceláriu,“ smeje sa Hana Poliačiková. „Pristihli sme aj syna, ako si tam značí nemčinu, obkukal, ako s tou tabuľou pracujeme my. Pre mňa je to veľmi dôležitý prvok.“
Pre tento byt je typické najmä dokonalé využitie priestoru, ktorého tu nie je práve veľa. „Najskôr to bol holobyt, ktorému bolo treba dať nejakú myšlienku. A tým, že to je atypický priestor, tak je tu aj veľa atypických riešení. Mnohé veci sme vymýšľali spolu s architektom tu na mieste. Materiály, technológie, kovania, to už som riešil ja, Hanka bola skôr na vzory a farby. Veľa vecí je tu urobených na maličkom priestore tak, aby sme ho do maximálnej miery využili. Aby to tu nebolo prepchaté, ale aby to dýchalo.“
