Tajomník Nobelovho výboru Olav Njolstad pre agentúru AFP v pondelok vyhlásil, že "všetky zúčastnené strany nesú spoločnú zodpovednosť za zastavenie eskalácie násilia a za prispenie k vyriešeniu rozporov a konfliktov mierovými prostriedkami."
Abiy dostal Nobelovu cenu za svoje úsilie o uzdravenie vzťahov s Eritreou, dlhoročným nepriateľom Etiópie, ako aj za presadenie demokratických reforiem v Etiópii. Od začiatku operácie vládnej armády proti protivládnym ozbrojencom v štáte Tigraj na severe Etiópie je však Abiy vystavený veľkej kritike zo zahraničia.
Konflikt v štáte Tigraj si už vyžiadal stovky zranených a mnoho obetí - niektoré z nich aj pri masakre zdokumentovanej minulý týždeň organizáciou Amnesty International.
Okrem toho boje v Tigraji vyvolali humanitárnu krízu i útek takmer 25 000 ľudí do iných regiónov Etiópie alebo susedného Sudánu. Hrozí navyše, že kríza v štáte Tigraj spôsobí destabilizáciu situácie v celej oblasti Afrického rohu.
Po tom, ako sa konflikt v Tigraji minulý týždeň vystupňoval, sa lídri afrických krajín v pondelok pokúsili začať rokovania o riešení kritickej situácie v Etiópii. Ugandský prezident Yoweri Museveni rokoval s podpredsedom etiópskej vlády Demekem Mekonnenom, zatiaľ čo bývalý nigérijský prezident Olusegun Obasanjo sa vydal do Addis Abeby, aby sa pokúsil sprostredkovať rokovania znepriatelených strán.
Tento Obasanjov zámer však v pondelok v Addis Abebe odmietol hovorca krízového výboru vytvoreného federálnou vládou v reakcii na násilnosti v štáte Tigraj.
"Nepotrebujeme sprostredkovanie, kým nepostavíme vodcov (vzbury v štáte Tigraj) pred súd," vyhlásil hovorca Redwan Hussein a dodal, že akékoľvek sprostredkovanie "by len podnietilo beztrestnosť a bezprávie".
Líder Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) Debretsion Gebremichael v pondelok pre agentúru AFP uviedol, že "nevie" o Museveniho iniciatíve.
V čase, keď svetoví lídri požadujú okamžité ukončenie bojov, etiópska vláda uviedla, že pred začiatkom rokovaní je potrebné odzbrojiť TPLF.
Horná komora etiópskeho parlamentu v pondelok prijala vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na fakt, že "to bol TPLF, kto porušil ústavu a ohrozil ústavný poriadok" a že "federálna vláda iba pracuje na obnovení" ústavnosti.
Generáli etiópskej armády sa medzičasom zaviazali, že budú pokračovať vo vojenských operáciách v štáte Tigraj, a premiér Abiy opakovane prisľúbil rýchle a rozhodné víťazstvo.
Minulý týždeň Abiy uviedol, že federálne sily "oslobodili" západnú zónu regiónu Tigraj, ktorú tvorí šesť zón a hlavné mesto Mekele s okolitými oblasťami.
V nedeľu štátne médiá informovali, že federálne sily dobyli mesto Alamata. Milície TPLF po porážke z Alamaty ušli a vzali so sebou okolo 10 000 väzňov, uvádzalo sa vo vyhlásení vlády.
Pre výpadky v spojení s Tigrajom nie je možné tieto informácie overiť z nezávislých zdrojov.
Analytička Economist Intelligence Unit pre východnú Afriku Sanya Suriová uviedla, že hrozba, že bojovníci TPLF budú klásť odpor, "pretrváva, keďže špeciálne jednotky v štáte Tigraj majú prístup k vojenským prostriedkom a mnohí vojaci z (národnej armády) prebehli k Tigrajcom".
Suriová však predpokladá, že federálne sily "v krátkom čase" zastavia konflikt v Tigraji, aj keď s "ťažkými" stratami na oboch stranách.
V posledných dňoch TPLF rozšíril konflikt za hranice Tigraja, keď raketami ostreľoval letiská v susednom federálnom štáte Amharsko, s ktorým má Tigraj spoločnú južnú hranicu, a v Asmare, hlavnom meste Eritrey, s ktorou Etiópia susedí na severe.
Vodca TPLF Debretsion uviedol, že raketové ostreľovanie bolo "legitímne", pretože federálne sily využívajú dané letiská v rámci svojich vojenských operácií v Tigraji.
TPLF obvinila Abiyovu vládu zo získania vojenskej podpory z Eritrey, čo Etiópia popiera.
Hovorca vládneho krízového výboru Redwan v pondelok na tlačovej konferencii naznačil, že TPLF - podľa federálnej vlády - nesie zodpovednosť za zlú humanitárnu situáciu v regióne a obvinil TPLF aj zo zámerného podnecovania utečeneckej krízy.
Tigrajci sú etnikom, ktoré tvorí asi päť percent etiópskeho obyvateľstva. Dlhé roky mali v etiópskej politike dominantné postavenie. Ich vplyv sa zmenšil, keď sa v roku 2018 dostal k moci Abiy Ahmed pochádzajúci z etnika Oromo.
AP vo svojej správe pripomína, že Abiy po nástupe do funkcie v roku 2018 oznámil rozsiahle politické reformy. Tie mu síce vyniesli Nobelovu cenu za mier, ale viedli k marginalizácii TPLF, ktorý dominoval v etiópskej vládnej koalícii. TPLF neskôr koalíciu opustil a v septembri v štáte Tigraj zorganizoval miestne voľby ako prejav vzdoru proti federálnej vláde.