Sninčan Jozef Staviščák (64) dodnes spomína, ako si medzi francúzskymi špeciálnymi jednotkami splnil sen a stal sa parašutistom. Nasadili ho na nebezpečné misie v Afrike aj v Južnej Amerike, no pôsobenie tohto „tvrďáka“ v légii však neukončilo vážne zranenie z boja, ale problémy s chrbticou, ktoré si privodil pri cvičnom zoskoku. Po 15 rokoch tak musel špičkový ostreľovač vyzliecť uniformu a Novému Času odhalil, čo bolo na zaradení sa do bežného života najťažšie.
Jozef Staviščák (64) túžil stať sa parašutistom. Československá armáda mu to však neumožnila. „Komunisti mi nedovolili ísť na vojnu a dali mi modrú knižku, podľa nich som bol blázon s tým, že mne zbraň do ruky nepatrí,“ spomenul Staviščák. Nevzdal sa. Napokon sa rozviedol a to bola šanca na radikálnu zmenu. Skúsil preto šťastie vo Francúzsku. „Po novembrovej revolúcii som nevedel podnikať a okrem nemčiny a ruštiny som nevedel cudzie jazyky. Doba bola neistá. Mal som 34 rokov, čo je pre legionára dosť, ale podarilo sa mi tam nakoniec dostať,” prezradil detaily začiatkov v légii Staviščák.
Náročné misie
Vojenské misie ho zaviedli do Južnej Ameriky a do Afriky, kde navštívil Senegal, Keňu či Gabon. „Niekde sme boli týždne, inde zase pár dní. Posielali nás tam na výzvedné a na prieskumné akcie. Francúzi chceli mať prehľad, čo sa deje okolo hlavnej infraštruktúry, a pre zarastenú džungľu im boli družice zbytočné. Preto potrebovali ľudí, ktorí to tam zmapujú,” opísal náplň práce s tým, že absolvoval 50 ostrých zoskokov. „V Senegale sme skočili aj z necelých 200 metrov, počas búrky a do vody. Tam nebol skoro žiadny čas na otvorenie padáka, a to medzi nohami máte ešte 40 kg vážiaci ruksak s vybavením,“ dodal. Za najťažšiu označil misiu v Juhoslávii, kde mali sprevádzať konvoje humanitárnej pomoci.
Dodnes nevie zabudnúť na vystrašené tváre vojakov, ktorých vystriedali. „My sme tam šli do vojny s troškou nádeje, že budeme aj bojovať, keďže sme tam išli pod hlavičkou Spojených národov, modrým prilbám to však bolo zakázané,“ vysvetlil. Podľa jeho slov to bola hlavne vojna snajperov. „Nepriatelia strieľali po všetkom, čo sa pohlo,“ zaspomínal.
Z ostreľovača úradník
Légiu opustil pre zranenie chrbtice, ktoré si privodil pri cvičnom zoskoku. Po 15 rokoch tak zamieril domov a v roku 2005 sa zamestnal v poradenských službách pre ministerstvo obrany a vnútra, no na kancelársky stereotyp si zvykal dlho. „Pri zmene z profesionálneho zabijaka na civilistu mi najviac pomohol sobáš a manželka. Potreboval som niekoho, kto by ma nasmeroval, pretože som bol zvyknutý nemyslieť, čo budem robiť zajtra. Roky som fungoval tak, že som dostal rozkaz a prečítal si, čo mám robiť na ďalší deň,“ zhodnotil s tým, že do bežného života sa dostával ťažko.
Veľkú rolu hralo aj to, že 7 rokov pôsobil ako ostreľovač a niekedy ho desili spomienky. „Vyhľadal som pomoc v ružomberskej vojenskej nemocnici. Hľadal som sám seba a riešil to alkoholom. Potreboval som sa upokojiť. Po rokoch v légii k vám občas prídu čierne myšlienky. Aj dnes na mňa vyskočí nejaký ten ‚bubák‘,“ priznal s tým, že aj dnes má občas problém tráviť čas s ľuďmi.
- Založená bola 10. marca 1831 francúzskym kráľom Ľudovítom Filipom.
- Účelom bolo využiť vojakov, ktorí po skončení napoleonských vojen v Európe zostali bez práce.
- Členmi sa môžu stať uchádzači vo veku od 18 do 40 rokov.
- V légii slúži približne 8 000 ľudí.
