Vrchná sestra Viera nastúpila do tejto funkcie len 1. októbra, avšak už teraz vie, že toto rozhodnutie neoľutuje. „Pre mňa je najdôležitejšie, aby som robila svoju prácu s radosťou a aby mi radosť aj prinášala. Po rokoch strávených na operačnej sále a na chirurgickom oddelení som dospela k záveru, že potrebujem zmenu," uvádza s tým, že pri ponuke pracovať v centre ani chvíľku nezaváhala. Možno preto, že sama má otca v tejto vekovej kategórii. „Vždy tu bude určité percento ľudí, ktorí budú vzhľadom na svoj stav a vek potrebovať väčšiu starostlivosť, akú im dokáže poskytnúť vlastná rodina,“ opisuje svoju cestu do centra.
„V senior centre tvoríme s obyvateľmi jednu veľkú rodinu. Naši klienti nepotrebujú veľa, stačí pár pekných slov, milý úsmev, úcta a vzájomné porozumenie. Dôležité je len akceptovať určité zvláštnosti osobnosti starých ľudí a zároveň rešpektovať ich doterajšiu životnú cestu, ich identitu," vysvetľuje. Ako uviedla v rozhovore pre handlovskú nemocnicu, práca so starými ľuďmi je náročná a vyčerpávajúca. Je to poslanie, ktoré si vyžaduje celého človeka, jeho lásku, trpezlivosť, ľudský prístup, porozumenie a schopnosť počúvať. Kto tieto schopnosti nemá, musí si podľa Viery vybrať iný smer.
Personál i vedenie centra sa snažia aj napriek epidemiologickým obmedzeniam zabezpečiť, aby babičky a dedkovia neboli úplne ,,odstrihnutí“ od rodiny. Prišli s originálnym riešením a s rodinou sa môžu skontaktovať prostredníctvom videohovorov cez tablet či notebook.
„Tak, ako pre našich klientov, aj pre nás platí, že rokmi nám zvráskavie koža, zošedivejú vlasy, ale keď sa človek vzdá optimizmu, zvráskavie aj duša. Všetci túžime po tom istom, dožiť sa múdrej a láskavej staroby, a toto sa celý náš kolektív v senior centre snaží,“ uzatvára pani Viera.
