Moderné školy, kvalita vzdelávania
Optimalizovať sieť škôl a vytvoriť klastre, zjednotiť zriaďovanie školských zariadení a ich financovanie, zlúčiť školské úrady a organizácie ministerstva, vytvoriť modelové školy a zaviesť nové metódy vzdelávania patrí medzi ciele, ktorými chce reforma slovenské školstvo zmodernizovať. Samozrejme, sem patrí aj elektronizácia a odbúranie zbytočnej byrokracie.
Zvýšiť kvalitu vzdelávania má tiež zredukovanie a zjednodušenie obsahu učiva a jeho prerozdelenie do cyklov, odbúranie memorovania a opätovné skrátenie základnej školskej dochádzky na osem rokov.
Takzvaná kurikulárna reforma základných a stredných škôl znamená v preklade zmenu obsahu vzdelávania. Tá zdôrazňuje dôležitosť rozvoja kľúčových kompetencií, ako sú čitateľská, matematická či prírodovedná a prierezových zručností, čím sa rozumie kritické myslenie alebo tvorivé riešenie problémov. Do osnov môžu pribudnúť nové predmety, ktoré odrážajú celkový vývoj a stav spoločnosti a jej potreby. Na stredných školách sa obsahová stránka učiva taktiež upraví podľa potrieb s dôrazom na podporu výučby informačných technológií, techniky a cudzích jazykov, zavedú sa nové odbory podľa aktuálneho trhu práce.
Po novom budú môcť školy rozhodnúť, ako učivo rozdelia do ročníkov v rámci cyklu a ako do jednotlivých hodín. Tým vznikne príležitosť na zavádzanie nových predmetov, akú sú napríklad ekológia, robotika či finančná gramotnosť. Forma výučby môže byť bloková, tematická alebo projektová. Školy na tieto novinky nemajú zostať samé, dostanú metodickú podporu a metodické tímy, ktoré im prechod na tento systém uľahčia.
Trh s učebnicami bude s otvorenou súťažou, do nákupu licencií a výroby sa viac angažuje štát, z ktorého ponuky si môžu školy vybrať.
Dostupné pre každého
Aby bolo vzdelanie dostupné skutočne pre všetkých, prináša reforma povinné predškolské vzdelanie pre deti od piatich rokov s tým, že deti, ktoré sa nedostanú do materskej školy v rámci podporovanej siete predškolských zariadení, môže rodič umiestniť aj v alternatívnych súkromných predškolských zariadeniach. Postupne sa majú kapacity škôlok rozširovať tak, aby boli dostupné pre každé dieťa. Osobitný dôraz kladie reforma na starostlivosť o deti z rizikového prostredia a pre deti so sociálnym či zdravotným znevýhodnením. Špeciálne školy majú prejsť pod gesciu ministerstva školstva, diagnostika zaraďovania detí na tieto školy bude tiež nová. Niektoré doteraz špeciálne školy alebo triedy sa budú môcť zlúčiť s bežnými základnými školami. V rámci inkluzívneho vzdelávania a výchovy žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podporí reforma vznik podporných tímov alebo už existujúce podporné tímy s asistentmi, psychológmi a špeciálnymi pedagógmi. Školy majú prejsť debariérizáciou, personál škôl dostane potrebné vzdelávanie na nové požiadavky. Ďalším cieľom je zvýšiť počet detí, ktoré riadne ukončia základnú školskú dochádzku a tiež zreformovať poradenský systém.
Menej byrokracie v školstve
V súčasnosti majú riaditelia škôl aj pedagógovia veľmi veľa administratívnych povinností, ktoré ich oberajú o čas. To sa má reformou zásadne zmeniť, pretože jednou z jej priorít je debyrokratizovať školský systém. Po identifikácii byrokratických úkonov v spolupráci s učiteľmi sa odstránia zduplikované administratívne povinnosti v rôznych typoch výkazov, zjednoduší sa proces pri verejnom obstarávaní aj vedenie agendy. Tá má prejsť na digitálnu formu. Minimalizácia byrokratických úkonov v školách sa má uskutočniť už na budúci rok najskôr formou vyhlášok ministerstva školstva, neskôr zmenou časti zákonov.
Zjednotenie zriaďovania škôl, ktoré spadali pod rôznych zriaďovateľov, je kľúčové pre zjednodušenie riadenia celého školského systému a predchádzaniu konfliktov pri kompetenciách. Cieľom reformy školstva je aj jeho vyššia efektivita, preto sa počíta s urýchlením procesu spájania škôl a vytvorením zjednotenej školskej administratívy. Takzvané klastre alebo združenia škôl budú môcť zdieľať jeden personál v oblasti riadenia či v oblasti ekonomiky a administratívy. Zlučovať sa majú aj organizácie, ktoré patria pod ministerstvo školstva, zo súčasných sedemnástich majú zostať tri hlavné, priamo riadené ministerstvom.
Financovanie
Neprehľadný systém financovania škôl sa má zjednodušiť a zefektívniť. V súčasnosti je financovanie dvojkoľajné, peniaze idú z ministerstva vnútra a ministerstva školstva, čo situáciu značne komplikuje, predražuje a niektoré školy diskriminuje. Celé financovanie má teda v rámci reformy prejsť pod ministerstvo školstva, ktoré od ministerstva vnútra preberie kompetencie a zároveň bude mať na tieto školské subjekty dosah. Pod rezort vnútra aktuálne patria aj špeciálne školy, na ktoré ministerstvo nemá vplyv. To sa reformou zmení a ministerstvo školstva zabezpečí zlepšenie situácie so segregáciou znevýhodnených skupín žiakov najmä z radov rómskej populácie, to isté je potrebné urobiť aj s chybnou diagnostikou, pre ktorú slovenské školstvo sústavne kritizujú zodpovedné orgány Európskej únie. Z nekoncepčeného, neprehľadného systému sa tak má stať funkčný systém, ktorý bude pružný a prehľadný.
Testovanie a e-testovanie
Cieľom reformy v oblasti testovania je zabezpečiť testovaním presnejšie a relevantnejšie výstupy, ktoré následne podajú lepší celkový obraz o procese výučby aj atmosfére v škole. Prvým krokom ešte v tomto roku bude aktualizácia modelu sebahodnotenia v materských, na základných a stredných školách. Už od januára nasledujúceho roka dostanú školy pri zavádzaní procesu vnútorného hodnotenia kvality intenzívnu metodickú podporu, napríklad metodiku, vzdelávanie, odborné poradenstvo či príklady dobrej praxe. V marci je na programe doplnenie testovania o zber ďalších informácií formou dotazníkov. Doterajšie národné testovania boli rozlišovacie, a to sa reformou zmení – budú kriteriálne. Touto zmenou sa zabezpečí overovanie miery osvojenia si učiva a porovnateľnosť výsledkov v čase. Testovanie sa rozšíri o ďalšie okruhy vzdelávania, napríklad prírodnovednú či spoločenskovednú gramotnosť. Na niektorých miestach sa testovanie posilní aj o overovanie v rámci medzinárodných testovaní ICCS, čo je testovanie v oblasti občianskeho vzdelávania a občianskej výchovy alebo ICILS, teda počítačovú a informačnú gramotnosť. Vyššia úroveň testovania následne umožní nastavovať a vyhodnocovať zmeny v školstve a identifikovať školy, ktoré potrebujú zvýšenú podporu.
V rámci reformy sa zavedie online forma testovania – externá časť maturity, T5, T9 a medzinárodné testy ako PISA, TIMSS a PIRLS. Pilotná online maturita je naplánovaná plošne v Bratislavskom a Košickom kraji v školskom roku 2021/2022.
Postavenie učiteľov
Vyčlenenie dostatočného objemu peňazí na platy učiteľov a ich spravodlivé prerozdeľovanie podľa kvality a výkonu vyučujúcich je jedným z kľúčových bodov reformy školstva. Viac peňazí na výplatnej páske, osobitné príplatky, či príplatok, ktorý má zohľadňovať regionálne špecifiká má motivovať kvalitných a schopných učiteľov. V rámci reformy sa otvoria dvere za katedru aj odborníkom z praxe tým, že sa upravia kvalifikačné predpoklady na pedagogickú činnosť a odstránia sa tak bariéry na vstup nových ľudí do škôl.
Školy majú užšie spolupracovať s praxou aj pri príprave budúcich pedagógov a ich štúdiu na vysokých školách, podmienky sa majú zlepšiť tak pre pedagógov, ako aj pre študentov. Pedagógovia dostanú viac možností na ďalšie rozširovanie svojho vzdelania, napríklad v rámci finančnej či environmentálnej gramotnosti formou štátnych alebo iných kurzov.
Vysoké školy
V prvom rade čaká vysoké školstvo nová metodika jeho financovania, ktorá sa bude odvíjať od skutočného výkonu a aktivít jednotlivých vysokých škôl. Systém financovania študijných programov, ktorý doteraz zohľadňoval počet docentov a profesorov v škole, nahradí financovanie podľa skutočných tvorivých výstupov jej pracovníkov, podľa uskutočňovaných výskumov a podľa počtu a významu publikácií pedagógov školy.
Aj na slovenských vysokých školách začne vďaka reforme školstva platiť systém výkonnostných zmlúv, ktorý im zabezpečí až 7 % ich celkového rozpočtu. Výkonnostné zmluvy majú zabezpečiť efektivitu vysokých škôl a ich kvalitu. Tento systém ako jeden z prvkov financovania vysokých škôl funguje napríklad v Rakúsku a Holandsku. Princíp je v tom, že jednotlivé vysokoškolské subjekty podpíšu s ministerstvom školstva zmluvu, v ktorej sa zaviažu splniť konkrétne kvalitatívne kritériá určené pre každú školu zvlášť na základe očakávaných výsledkov a jej možností do určitého termínu, napríklad do dvoch rokov. Medzi kritériá môže patriť kvalita výučby, uplatnenie absolventov školy, úspechy vo vede a výskume, prepojenie školy s praxou, spolupráca s trhom práce a ďalšie. Pravidelne sa majú vykonávať ich audity a na ich základe bude možné škole, ktorá kvalitatívne neobstojí, odobrať jej akreditáciu.
Na Slovensku majú zlúčením vysokých škôl vzniknúť dve špičkové veľké univerzity, ktoré budú môcť kapacitne aj kvalitatívne konkurovať uznávaným zahraničným univerzitám a zaujmú popredné miesto vo svetovom rebríčku.
Po spustení reformy sa začne audit vysokých škôl, ktorý zrealizuje odborný tím ministerstva školstva spolu s nezávislými a zahraničnými expertmi. Audit zistí príležitosti aj nedostatky a posúdi možnosti v oblasti profilácie a diverzifikácie vysokých škôl. Zároveň odborníci posúdia možnosti zlučovania, racionalizácie a koncentrácie zdrojov, napríklad zlúčením pracovísk či fakúlt. Práve na základe auditu vzniknú aj kritériá do výkonnostných zmlúv.
Digitalizácia
Budúcnosť bez digitalizácie si Slovensko nemôže dovoliť. Preto potrebuje digitálne vzdelaných absolventov všetkých typov škôl, aby sa mohli bez problémov ujať na trhu práce doma alebo kdekoľvek v zahraničí. Ministerstvo školstva má už od leta pripravenú schému digitalizácie a možnosti jej financovania. Schéma zohľadňuje náklady nielen na počítače, ale aj na ostatné technické zariadenia potrebné na digitalizáciu celého školského systému, základných, stredných, špeciálnych aj vysokých škôl.
Analýza stavu pripojenia na internet ukázala, že Slovensko nemá problém so samotným pripojením. Digitalizáciu brzdí rýchlosť, respektíve pomalosť tohto pripojenia. Potrebná technika poputuje najskôr pedagógom stredných škôl a maturantom, ďalej učiteľom na druhom stupni základných škôl, všetkým študentom stredných škôl a žiakom na druhom stupni základných škôl. V rámci reformy a digitalizácie vznikne nová funkcia digitálneho koordinátora, ktorý môže pôsobiť na každej škole s počtom žiakov vyšším ako 200 alebo v zoskupení škôl s týmto počtom študentov. Úlohou digitálneho koordinátora bude spravovať sieť, starať sa o techniku a pripojenie v škole, zavádzať digitálne technológie do výučby a pripravovať učiteľov a žiakov na prácu s digitálnymi technológiami.
Digitalizácia slovenského školstva je naplánovaná v štyroch fázach. V prvej fáze sa vyčlení šesť miliónov eur z rozpočtu ministerstva školstva, cieľom je zabezpečiť headsety, základnú techniku a dátové a hlasové služby. Tie budú prvý rok zadarmo, od ďalšieho roka ich pokryjú financie z rozpočtu ministerstva školstva. V druhej fáze dostanú digitálne technológie učitelia stredných škôl, zariadenia dostanú aj žiaci na stredných školách – na každých 10 žiakov bude k dispozícii jedno. V tretej fáze sa zabezpečia digitálne technológie pre učiteľov druhého stupňa základných škôl a takisto pre každých 10 žiakov druhého stupňa. Okrem toho bude mať druhý stupeň k dispozícii v rámci inklúzie študovňu s troma počítačmi, zriadia sa študovne s počítačmi pre sociálne vylúčené skupiny a v prípade dištančného vzdelávania sa v rámci výnimky budú môcť stretnúť piati žiaci a učiteľ. V poslednej fáze digitalizácie slovenského školstva dostanú v rámci fondu obnovy digitálne technológie aj učitelia prvého stupňa základných škôl, pričom aj v tomto prípade pripadne jedno zariadenie na 10 žiakov prvého stupňa. Na prvom stupni reforma tiež zahŕňa širokú škálu inkluzívnych nástrojov.
Verejné obstarávanie sa zdynamizuje, školy a školské zariadenia budú mať k dispozícii 11 komponentov, z ktorých si budú môcť vyberať, pričom všetky školy budú na rovnakej štartovacej čiare. Minister školstva Branislav Gröhling, podľa jeho slov, nechce trestať aktívne školy, ktoré si individuálne vybavili peniaze na techniku.
