Sankcie by mali zahŕňať aj firmy a podnikateľov podporujúcich Lukašenka v potlačovaní protestov, oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po štvrtkovej videokonferencii ministrov zahraničných vecí, píše agentúra AFP.
Borrell sankcie nešpecifikoval, konštatoval však, že môžu mať vplyv na bežné ekonomické procesy. O nových sankciách sa rozhodlo po tom, ako tie predchádzajúce nezastavili represie proti opozičným protestom. Šéfovia diplomacií EÚ sa preto rozhodli "pokračovať v príprave ďalšieho kola sankcií v reakcii na brutalitu úradov a na podporu demokratických práv bieloruského ľudu".
Nové sankcie by sa nemali vzťahovať iba na jednotlivcov, ale aj na inštitúcie, podnikateľov a firmy, uviedol Borrell s tým, že prebieha aj analýza vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom. Podľa Borrella by sa nové sankcie mali uberať rovnakým smerom, ako tie predošlé, ktoré sa vzťahujú na 55 osôb vrátane Lukašenka a jeho syna. Tie majú zákaz vstupu do EÚ a zablokovaný majetok.
Najbližšie stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ sa bude konať 7. decembra. EÚ odmietla uznať výsledky bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta a Alexandra Lukašenka nepovažuje za legitímneho prezidenta Bieloruska. Od volieb bolo podľa ľudskoprávnych aktivistov zadržaných viac ako 17.000 ľudí, pričom tisíce z nich boli surovo zbití.
