Po svojich siedmich predchodcoch sa Merkelová stala prvou ženou v dejinách Nemecka, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádza z východu krajiny alebo - ako hovoria Nemci - z nových spolkových krajín.
Keď sa Merkelová v roku 2005 dostala na čelo krajiny, mnohí ju podceňovali. Dnes však opisujú jej cestu od dcéry evanjelického farára vo Východnom Nemecku až po líderku Európskej únie a najmocnejšiu ženu sveta.
Pred tým, ako bola zvolená za šéfku spolkovej vlády, zastávala Angela Merkelová v kabinete Helmuta Kohla, ktorý ju pre politiku objavil, post ministerky pre ženy a mládež (1991-94) a ministerky životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti (1994-98).
Do kresla spolkového kancelára zasadla po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 18. septembra 2005. Koalícia zložená z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) ich vyhrala so ziskom 35,2 percent, keď len o jedno percento porazila dovtedy vládnucich sociálnych demokratov (SPD) vedených kancelárom Gerhardom Schröderom.
Poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) zvolili 22. novembra 2005 Angelu Merkelovú za šéfku vládneho kabinetu. Z 611 platných hlasov ju podporilo 397 poslancov, proti bolo 202 a dvanásť sa hlasovania zdržalo. Prvý kabinet kancelárky Merkelovej, zložený z CDU/CSU a SPD vládol štyri roky (od 22. novembra 2005 do 28. októbra 2009) v duchu hesla koaličnej zmluvy nazvanej "Spoločne za Nemecko. S odvahou a ľudskosťou."
Potom nasledovala séria parlamentných víťazstiev. Najskôr to bola výhra vo voľbách do Bundestagu v roku 2009. Po nich vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP a vznikla takzvaná čierno-žltá koalícia. Po voľbách v rokoch 2013 a 2017 vytvorila kancelárka Merkelová opäť veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi.
Súčasná, štvrtá vláda Angely Merkelovej sa rodila najťažšie zo všetkých a sociálni demokrati neboli od začiatku v "hre", ba naopak. Vzápätí po oznámení výsledkov vyhlásili, že SPD už nebude súčasťou veľkej koalície a odíde do opozície. Voľby do Spolkového snemu, ktoré sa konali 24. septembra 2017 vyhrala síce koalícia CDU/CSU so ziskom 33 percent, ale bol to jej najhorší volebný výsledok v povojnových dejinách Nemecka.
Štyri týždne rokovala Angela Merkelová o vytvorení takzvanej jamajskej koalície (podľa farieb zainteresovaných strán: čierno-žlto-zelenej) zloženej z CDU/CSU, FDP a zelených. Neúspechom sa skončili tiež rozhovory o vytvorení takzvanej kenskej koalície (čierno-červeno-zelenej), ktorú by vytvorili CDU/CSU, SPD a zelení. Až takmer šesť mesiacov po voľbách bola 14. marca 2018 Angela Merkelová po štvrtýkrát zvolená za spolkovú kancelárku a postavila sa na čelo veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
Po sérii slabých výsledkov CDU v krajinských voľbách v októbri 2018 vyhlásila, že sa už nebude viac uchádzať o funkciu predsedníčky CDU, ale na poste šéfky spolkovej vlády chce zostať až do konca volebného obdobia v roku 2021. Súčasne oznámila, že po skončení aktuálneho funkčného obdobia sa už nebude uchádzať ani o post nemeckej kancelárky.
Ak Angela Merkelová v úrade spolkového kancelára zotrvá až do roku 2021 (nasledujúce voľby do Spolkového snemu sa musia konať najneskôr 24. októbra 2021), v dĺžke vládnutia by vyrovnala doterajší rekord svojho mentora Helmuta Kohla, ktorý stál na čele nemeckej vlády 16 rokov.
Šéfka spolkového kabinetu býva často označovaná aj za líderku Európskej únie. "Posilňovať Európu, znamená posilňovať Nemecko. Som hlboko presvedčená o tom, že dobrú budúcnosť má naša krajina len v silnej Európe," hovorí Angela Merkelová, ktorú časopis Forbes viackrát vyhlásil za najmocnejšiu ženu sveta a ktorá získala v roku 2015 ocenenie Osobnosť roka časopisu Time ako "vytrvalá morálna vodkyňa".
