Danka
A práve nájsť prvého pacienta nebolo úplne jednoduché. „Mali sme nadšenie, naučené teoretické vedomosti, ale nemali sme tie praktické skúsenosti, ktoré mám dnes ja, ale aj moji mladší kolegovia. V našich začiatkoch sme mali však veľkú oporu u profesora Starého v Prahe a u profesorky Peters vo Viedni. Prisľúbili, že čokoľvek by bolo treba, kedykoľvek sú k dispozícii.
„Tímovosť a spolupráca medzi kolegami z detských transplantačných jednotiek zostala dodnes excelentná. Keď večer napíšem mail, že by sme potrebovali konzultáciu, pokiaľ je kolega na počítači, tak je to ihneď a pokiaľ nie, tak viem, že do rána tam mám správu. A nie je to len Praha a Viedeň, ale aj centrá v Anglicku, Nemecku, Taliansku, dokonca aj v Amerike. Odborná spolupráca je nesmierne kolegiálna a nikto svoje skúsenosti neskrýva. Vieme, že všetko je to pre záchranu detského pacienta,“ hovorí s úctou voči zahraničným kolegom. Prvá pacientka na novej slovenskej transplantačke bola sedemročná Danka. Rodičia sa mohli rozhodnúť, či svoje dieťa dajú transplantovať v Prahe alebo v Bratislave. „Pamätám si ten rozhovor. Dankini rodičia povedali: My vám veríme a zostaneme tu!“
Prvá malá bojovníčka bola pre celý transplantačný tím malým zázrakom.
„Pred každou transplantáciou, aj keď je leukémia v remisii, keď nemá leukemické bunky ani v kostnej dreni, musí pacient dostať prípravný režim - veľmi náročnú chemoterapiu s celotelovým ožiarením alebo bez neho. Vtedy ešte nebola diagnostika na takej citlivej rozlišovacej schopnosti ako dnes. Detičkám na Slovensku sa celotelové ožiarenie ani nerobilo,“ vysvetľuje primárka Horáková. Potom, 20. novembra 1995, nastal deň nula, deň transplantácie. „Darcom kostnej drene pre Danku bol jej štvorročný braček Matej. Nerozumel síce, o čo ide, ale veľmi chcel staršej sestre pomôcť. V deň transplantácie išiel na operačnú sálu.
Bol uspatý a z bedrových kostí sa naberala vzácna kostná dreň, aby sme ju mohli dať Danke ako transfúziu, čiže alogénny štep. Tento bol od príbuzného darcu, ale ak sa v rodine nenájde zhodný darca, musíme darcu vyhľadávať v národnom alebo v medzinárodných registroch. V súčasnosti aj v našom centre nepríbuzné transplantácie tvoria takmer dve tretiny všetkých alogénnych transplantácii, čo je asi 15 až 20 transplantácii ročne,“ objasňuje primárka Horáková.
