Šťastný koniec
Všetci si z celého srdca želali, aby všetko dobre dopadlo. „Keby sme prvú pacientku stratili, prestali by sme si veriť,“ zamyslí sa primárka a dodáva, že obdobie po transplantácii má svoje predpokladané komplikácie. Krátko po transplantácii Danke klesali všetky parametre, bolo potrebné dať jej transfúziu, infúziu, parenterálnu výživu. Mala zavedený špeciálny katéter priamo do srdcovej ľavej predsiene. „Každé dieťa po transplantácii má intenzívnu tzv. antiinfekčnú liečbu, ktorá poskytuje ochranu proti všetkým potencionálnym patogénom. Musíme liečiť proti vírusom, bakteriálnym, hubovým infekciám... Zároveň čakáme, kedy sa štep uchytí. Blížili sa Vianoce a nevedeli sme si ani len predstaviť, že by Danka išla na sviatky domov. A vidíte, splnilo sa to. Akoby to bolo včera... “ poteší sa aj po rokoch pri tejto spomienke primárka.
Dankin životný priestor bol v tom čase uzavretý nemocničný sterilný box, v ktorom bola len so svojou mamou. „Nemala televízor, teraz majú deti v boxe nielen televízor, ale i počítač, detskí pacienti sú napojení cez sieť s priateľmi, so školou, aj navzájom medzi nemocničnými izbami. Keď Danka odchádzala domov, rodičia prišli na oddelenie s veľkou škatuľou s veľkou červenou mašľou a v nej bol televízor ako darček pre iné deti. S Dankinymi rodičmi sme sa spriatelili, dodnes som súčasťou ich rodiny, bola som jej aj na svadbe. Bola som asi prvá po mame a otcovi, ktorá vedela, že sa jej narodil synček Adam. Veľkú radosť som mala, keď sa jej pred rokom narodila Hanka. Som šťastná, že má krásnu rodinku, že žije krásny rodinný život,“ teší sa primárka. Vzápätí opäť pripomenie, že za 25 rokov sa medicína posunula oveľa ďalej a ponúka podstatne iné možnosti, ako vtedy. Naše výsledky sú porovnateľné s vyspelými európskymi transplantačnými centrami.
„Deti, ktoré teraz zachránime, by sme pred desiatimi, pätnástimi rokmi stratili. Keď stratíme pacienta, nie je to jednoduché. Ale jeho miesto musí byť nahradené ďalšími minimálne desiatimi zachránenými deťmi, a to nám aspoň trošičku zahojí smútok. Smrť patrí k životu a hoci vieme, že k nám prichádzajú deti s vážnymi ochoreniami a dávame im nádej, strata dieťaťa pre rodičov i personál je veľmi bolestná. Moderná medicína vytvára nové možnosti a ja verím, že budeme zachraňovať stále viac detičiek.“
