Široká verejnosť ho však pozná najmä ako otca bratislavských sôch Napoleonskeho vojaka či legendárneho Schöne Náciho. „Ďuri“, ako ho volali priatelia, bol nielen jedinečným výtvarníkom, ale aj skvelým pedagógom. Pri príležitosti výročia smrti nám jeho dcéra Jana prezradila, že sa preslávil paradoxne sochami, ktoré veľmi nechcel robiť.
O máloktorom umelcovi možno bez námietok povedať, že jeho dielo sa nepodobá na nič okolo neho. O Jurajovi Melišovi, ktorý sa sochárstvu venoval viac ako 40 rokov, to však platí bez tieňa pochybnosti. Už v 70. rokoch sa ako jeden z prvých vo svojich dielach venoval ekológii. Priateľ a kurátor Ivan Jančár ho považuje za jedného z najvýznamnejších nielen slovenských, ale aj európskych výtvarníkov.
„Jeho diela sú čitateľné. Neboli uhladené, ale, naopak, veľmi silné a presvedčivé,“ vraví Jančár s tým, že Meliš bol umelcom telom i dušou. „Bol v ňom taký sochársky nepokoj. Keď začal ráno robiť nejakú sochu, do večera musela byť hotová,“ opisuje Jančár, ktorý s výtvarníkom strávil v ateliéri kopu času. Podľa kolegu akademického sochára Jána Hoffstädtera sú jeho diela nadčasové. „Najviac vo mne rezonuje jeho autoportrét, na ktorom má klincom do hlavy pribitý text IDEA. Tam sa sústreďuje veľa z jeho osobnosti, ľudskej i umeleckej,“ podotkol Hoffstädter.
Nepodliehal trendom
Juraj Meliš sa podpísal aj pod diela, ktoré sa stali symbolmi hlavného mesta. „Pre mnohých je otec známy a preslávený sochami, ktoré veľmi nechcel robiť z dôvodu komerčnosti. Ide o Schöne Náciho či Napoleonca. Vznikali u nás v ateliéri niekoľko mesiacov. Samozrejme, sú obrovskou atrakciou pre turistov,“ hovorí jeho dcéra Jana s tým, že boli robené na zákazku.
„Nie sú to jeho najsilnejšie diela. Vyzdvihol by som najmä cykly Idea alebo Help či cyklus autoportrétov, ktoré urobil na začiatku 80. rokov,“ tvrdí Jančár. Dcéra Jana dodáva, že jej otec nepodliehal trendom, ignoroval politický systém, preto bol počas totality určité obdobie zakázaný. Svoje skúsenosti predával rodák z Nových Zámkov aj mladým sochárom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Ján Hoffstädter na neho spomína ako na priateľského človeka s nesmiernou chuťou do života. „Vždy si našiel čas, aby dôsledne a do hĺbky rozobral tvorivý problém toho-ktorého študenta. Študenti ho milovali a len v tom najlepšom na neho spomínajú dodnes. My, jeho kolegovia a priatelia, ho máme ako stálu inšpiráciu a vnímame ho, ako keby bol stále s nami,“ dodal kolega Hoffstädter.
Deti talent nezdedili
Diela Juraja Meliša poznajú nielen v Európe, ale aj za oceánom. Výtvarne spolupracoval aj na filmoch Panna zázračnica, Javor a Juliana či Drak sa vracia. Jeho deti však talent po slávnom otcovi nezdedili. „Otec bol bývalým atlétom a mne a bratovi nechal vlastné rozhodnutie, či chceme ísť v jeho šľapajach. Žiaľ, ani ja, ani brat sme umelecké vlohy nezdedili,“ prezrádza dcéra, ktorá sa odmalička až doteraz venuje tenisu. Jana dodáva, že jej brat Juraj pôsobil v reklamných agentúrach a momentálne komunikuje s galériami a podieľa sa na organizácii výstav.
Juraj Meliš
- narodil sa 13. júla 1942 v Nových Zámkoch
- v rokoch 1990 - 2009 pedagóg na VŠVU v Bratislave
- v roku 1992 vymenovaný za profesora
- zakladajúci člen umeleckého združenia Gerulata
- autor cyklov Idea, Lejdýs & Džentlmen, Help, Vizuálna poézia a mnoho ďalších
- zomrel po vážnej chorobe 22. novembra 2016 v Skalici
