Pri príležitosti úctyhodného výročia líder kapely Miko Hladký (48) zaspomínal na prvý koncert, kde došlo k dráme, ale prezradil aj to, ako dopadlo jeho prvé rande.
Prvý koncert
Prvý koncert sme hrali asi pol roka po založení kapely. Veľmi hlasno sme skúšali v kulturáku v Alekšinciach, čo sa rozkríklo po celej dedine, a tak starosta hneď chcel, aby sme zahrali na oslavách SNP. Boli sme z toho totálne vyplašení, ale zložili sme asi sedem pesničiek a úpenlivo každý deň cvičili. Na miestne ihrisko prišla celá dedina, dokonca aj staré babky a dedkovia, čomu sme sa čudovali aj smiali. Hrali sme dosť tvrdú muziku a oni od nás asi očakávali ľudovky.
Samozrejme, prišli aj naše rodiny, takže bola tréma ako svet. Tá opadla hneď, keď sme odpálili prvú pesničku a videli, že všetkým ľuďom sa páči, mali sme veľký aplauz. Počas koncertu prišiel za Georgiom dedko a chcel mu niečo povedať. Georgio za bicími bol ale tak sústredený, že si ho v zápale hry vôbec nevšimol a paličkou mu z celej sily pichol do oka. Napriek tejto dráme sa koncert vydaril a odvtedy sme boli miestne rokenrolové hviezdy.
Prvá pesnička
Prvú pesničku som zložil ako osemročný na strome. Miloval som spievať svoje veľké spevácke vzory, hlavne vysoké tóny ako Freddie Mercury, kapely Helloween, Tublatanku... Lenže také spievanie vyžaduje aj decibely, a tak mi všetci zakazovali spievať. Doma na dvore to prekážalo susede a sťažovala sa, že hučím. V škole mi učiteľka hudobnej dovolila spievať iba niekedy, vraj som všetkých prekrikoval. Najlepšie sa mi spievalo na poliach za dedinou, kde nikto nebol.
Mohol som tam kričať, koľko som chcel, akurát som tam šliapal po žite, tak ma hospodári vyháňali. Našiel som si teda jedno krásne miesto na rybníkoch, vždy som sa vyšplhal na vŕbu, hral na gitare a o dušu spieval. Tam som zložil prvú pesničku, ktorá sa volala Semeno lásky. Bola to skladba o láske s naivným textom. Ako malý som si neuvedomoval dvojzmysel názvu. Keď som ju spieval bratom a mamime, tak sa smiali, ale, samozrejme, ma pochválili. Prečo im to bolo vtipné, mi došlo, až keď som vyrástol a teraz sa na tom smejem aj ja.
Prvé rande
Do našej školy prišla jedného dňa nová žiačka z Nitry. Pekná blondínka sa hneď stala hviezdou školy. Hneď vo mne vzbudila vášeň a po niekoľkých týždňoch som si trúfol pozvať ju na rande na naše alekšinské rybníky. Bolo to pre mňa romantické miesto. Napodiv súhlasila. Rybníkov je v dedine šesť a ja som vybral ten najmenej frekventovaný. Nik tam nechodil, všetko naokolo bolo zarastené vysokou burinou, v ktorej bolo veľa hadov, čo som nevedel.
Ležali sme v tráve, pozerali na oblohu, hladkal som jej dlhé vlasy, už sa schyľovalo k niečomu peknému, až ma mrazilo v zátylku, keď som kúsok od jej hlavy zbadal veľkého hada. Bola to len užovka, ale obaja sme sa zľakli, v sekunde vyskočili a utekali preč. Pamätám si, ako sa od strachu ku mne tisla. Tento zážitok sme zachytili aj v pesničke Keď sa láska podarí. Vždy, keď ju spievam, si spomeniem na moje prvé šialené rande.
Prvý bicykel
Keď som bol malý, nemali sme veľa peňazí, lebo mamina sa o nás troch bratov starala úplne sama. Snažila sa nám dať všetko, ale nie vždy sa to dalo. Veľmi som túžil po bicykli SOBI 20. V škole to bolo ako Porsche medzi bicyklami, všetky decká ho už mali, len ja nie. Bol som z toho nešťastný. K Vianociam som teda nechcel nič, len vysnívaný bicykel.
Keď na to prišla reč, mama ma vždy zahriakla, že taký drahý darček si nemôžeme dovoliť. Preto som ani nechcel ísť k vianočnej večeri, taký som bol smutný, že ho nedostanem. Keď som však otvoril dvere na obývačke, pod stromčekom žiaril modrý SOBI 20. Od šťastia som sa rozplakal, vystískal maminu a ešte večer som sa bicykloval po zasneženej ulici. Na tento krásny pocit nikdy nezabudnem.
