Pre TASR to uviedol predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií Boris Susko (Smer-SD). Priznania zverejnia naraz, po ich skontrolovaní. Na otázku, či to bude ešte tento rok, Susko odpovedal, že sa budú snažiť, no sľúbiť to nevie.
"Problém je viac-menej personálny, pretože sa prijala novela zákona účinná od 1. januára 2020, ktorou sa zvýšil počet verejných funkcionárov zhruba z 580, to je približné číslo, na zhruba 2000. Čiže je tam enormný nárast verejných funkcionárov, ktorých majetkové priznania treba skontrolovať, naskenovať a zverejniť. Preto to trvá tento rok dlhšie," vysvetlil Susko.
Doplnil, že začatých je navyše aj množstvo konaní v súvislosti s neskorými podaniami majetkových priznaní. "Máme veľa majetkových priznaní, ktoré boli podané po lehote alebo neboli podané vôbec, pretože niektorí sa nedozvedeli, že sa stali verejnými funkcionármi od 1. januára," ozrejmil s tým, že výbor tak má množstvo agendy.
Majetkové priznania museli verejní funkcionári podať do 30. apríla, a to aj bývalí členovia vlády, ktorí v parlamentných voľbách neobhájili mandát. Majetkovými priznaniami poslancov sa zaoberá výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ten ich skontroluje a zverejní. Pre neskoré podanie hrozí poslancom pokuta vo výške mesačného platu. Podľa zákona im hrozí pokuta aj v prípade, ak v oznámení uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje, a to vo výške trojnásobku mesačného platu.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky.
