Ešte v auguste bol Yuri Martini (25) pozvaný do baletu Štátneho divadla Košice, kde tancoval dva mesiace. Pre pandemické opatrenia, ktoré naplno zasiahli umeleckú obec, však zostal bez angažmánu. A tak namiesto plnej tlieskajúcej sály košického divadla vystupuje bez ohľadu na počasie v uliciach hlavného mesta. Je to totiž jediná možnosť, ako si momentálne môže zarobiť na živobytie.
Mladý tanečník Yuri (25) pochádza z Talianska, no má ruské korene. Do baletu sa zamiloval už ako malý chlapec. „Tancujem balet, odkedy som videl predstavenie Labutie jazero v divadle La Scala. Vtedy som si povedal, že to skúsim a urobím všetko pre to, aby bol zo mňa baletný tanečník,“ spomína tanečník, ktorý vyrastal so svojou milovanou babičkou. Práve ona Yuriho v jeho sne podporovala.
„Babka je mojou veľkou inšpiráciou. Vždy, keď tancujem, myslím na ňu,“ hovorí Yuri s tým, že ako sólista pôsobil v divadlách v Ríme, v Novosibirsku a v Havane. Vyhrával aj vo viacerých baletných súťažiach v Moskve, vo Viedni či v Ríme. Do Košíc prišiel v auguste, kde tancoval ako sólista. Po dvoch mesiacoch však prišiel o prácu pre druhú vlnu pandémie. Preto koncom októbra prišiel do Bratislavy a s koronakrízou sa rozhodol vyrovnať po svojom.
Namiesto sťažovania či ľutovania sa tancuje každý večer v uliciach Bratislavy, kde sa živí iba svojím umením. Avšak už nie ako tanečník v divadle, ale ako pouličný umelec. „Bývam v hosteli a žijem momentálne len z toho, čo mi dajú ľudia po predstavení. Dúfam, že čoskoro budem môcť opäť tancovať na javisku,“ nádeja sa Yuri a zároveň dodáva: „Keď tancujem pre ľudí v uliciach tohto nádherného mesta, napĺňa ma to šťastím a nemyslím na nič iné,“ priznáva s nadšením v hlase.
Do nášho hlavného mesta sa zamiloval na prvý pohľad a rád by tu pracoval profesionálne aj naďalej. Priznal, že najviac mu chýba priestor, kde by mohol každý deň trénovať. „Večer pred každým predstavením sa vždy rozcvičím, avšak trénovať potrebujem stále a na ulici to nie je ideálne,“ vysvetľuje Yuri.
Už má verných fanúšikov
Svoje vystúpenia robí Yuri každý deň od piatej do pol ôsmej večer či už na Hlavnom námestí, alebo pred Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava na Laurinskej ulici. Každé predstavenie je výnimočné. Yuri sa oblečie do kostýmu, ktorý často rozhodne nie je do novembrového počasia, pripraví si rekvizity, rozcvičí sa a tancuje - repertoár tvoria Labutie jazero, Don Quijote, Esmeralda, Tisíc a jedna noc, Bella Ciao či Aida.
Mnohokrát sa však počas svojich vystúpení stretol aj s policajtami, ktorí jeho choreografiu prerušili. „Toto ma vie občas veľmi rozhodiť. Je smutné, že za taký krátky čas som viackrát vysvetľoval niečo policajtom. Pritom opilcov či bezdomovcov, ktorí predávajú na ulici drogy, nekontrolujú,“ opisuje Yuri svoje skúsenosti. Častejšie sa však stretáva s veľmi pozitívnymi reakciami.
„Skoro každý deň vídam staršiu dámu, ktorá mi povedala, že býva v Podunajských Biskupiciach a do mesta chodí len preto, aby si pozrela moje vystúpenie. Takéto okamihy ma vždy nesmierne tešia,“ hovorí s pokorou a s vďačnosťou v hlase tento mladý muž. Zároveň však dúfa, že sa mu čoskoro opäť podarí vystupovať na divadelných doskách. „Zamiloval som sa do tohto mesta a možno raz budem tancovať aj vo vašom krásnom divadle,“ dodal na záver.
Kde všade tancoval:
- Operné divadlo v Ríme
- Novosibírska štátna opera a balet
- Kubánsky národný balet La Habana
- Národná opera Estónsko
- Štátne divadlo Košice
